V novele ústavy M. Kolíkovej by sa mal upraviť aj dôchodkový systém

Diskusia 3  Zdroj:

3. 12. 2020 - V rámci novely Ústavy SR z dielne rezortu spravodlivosti by sa mal upraviť aj starobný dôchodkový systém. Ustanoviť by sa mala podmienka vzniku nároku na starobný dôchodok vo väzbe na dve skutočnosti – dobu účasti a vek. Prostredníctvom tzv. rodičovského bonusu by zároveň deti mohli priamo prispievať na dôchodok svojich rodičov. Tieto zmeny chce pozmeňujúcim návrhom zakotviť do ústavy poslanec Sme rodina Miloš Svrček.

Po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má mať osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. "Zároveň sa explicitne umožňuje poskytovať zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe zabezpečenie aj osobe, ktorá popri dobe účasti odpracovala určitý počet rokov," konštatuje Svrček v návrhu s tým, že môže ísť aj o plnenie známe ako tzv. predčasný starobný dôchodok.
Tiež sa má zamedziť negatívnemu premietnutiu zákonom ustanovenej dlhodobej starostlivosti o dieťa do nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. "Inými slovami, predpokladá sa zavedenie takého spôsobu výpočtu starobných dôchodkov, ktorý nebude znevýhodňovať rodičov, ktorí čerpali materskú, otcovskú a rodičovská dovolenku, a tým bude kompenzovať aj zrovnoprávnenie tzv. veku odchodu do dôchodku mužov a žien," priblížil poslanec. Takto kompenzovaná starostlivosť by mala byť v trvaní do troch rokov dieťaťa, čo je základná doba poskytovania rodičovského príspevku.
Poslanec navrhuje súčasne ustanoviť nárok na tzv. rodičovský bonus. Každý by mal mať právo rozhodnúť sa, že časť uhradenej dane alebo časť uhradenej platby spojenej s účasťou na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe bude poskytnutá osobe, ktorá ho vychovala. Splnené by pritom mali byť tri podmienky. Dieťa musí vyjadriť vôľu takto "asignovať" časť sumy na tento účel, podmienkou je tiež poskytovanie starobného dôchodku prijímateľovi tejto sumy a skutočnosť, že dieťa vychoval.
Zakotviť by sa mal aj princíp dlhodobej udržateľnosti hospodárenia štátu, ako aj princípu transparentnosti a efektívnosti vynakladania verejných prostriedkov. "Štát, ktorého hospodárenie nie je dlhodobo udržateľné, nebude môcť v budúcnosti riadne zabezpečovať predovšetkým ochranu tých základných práv, ktoré sú od verejných financií závislé. To sa týka v prvom rade sociálnych práv. Je preto žiaduce zdôrazniť tieto princípy priamo v ústave," odôvodnil Svrček.