oPeniazoch.sk, morningstar Foto: getty images
Osobné skúsenosti majú pravdepodobne veľký vplyv na averziu voči riziku, či jeho toleranciu.
Minulý rok na jeseň, na dovolenke v Grécku, vial silný vietor a more bolo natoľko rozbúrené, že museli odstaviť trajekt medzi ostrovom a Aténami. Keď sme sa s manželom mohli konečne nalodiť, more nás hádzalo hore dolu ako nejakú hračku. Hoci sme na palube mali stojan s pivom, vínom a ľahkým občerstvením, nikto by na tejto ceste nejedol ani nepil. Namiesto toho ľudia behali na toaletu zelení ako žaby. Pozrela som sa na svojho manžela ako sa potil. "Nie je tu horúco?" Tak neuveriteľne horúco? “ stále sa pýtal. Ja som ale necítila nič. Cítila som sa ako na pevnine. Čítal som si svoju knihu, sledovala, ako moji spolucestujúci pravidelne musia behať hore-dole, lebo to už nevydržia, a ja som len obdivovala tie obrovské vlny a hlboké modré more. V tú noc som dokonca zarezervovala večeru v Aténach. Súcitila som s ostatnými cestujúci, čo asi museli prežívať, ale nedokázala som do toho až tak vžiť.
Niečo podobné zažívam aj pri volatilite na trhu. Rovnako ako som pokojne sedla, zatiaľ čo moji spolucestujúci obsedieť nevedeli, viem, že mnohí investori sú v časoch trhových problémov značne nervózni. Ale ja sama to tak necítim. Mnohé odborné články a videá, či vyjadrenia odborníkov na finančné správanie vysvetľujú, ako môže volatilita trhu prinútiť ľudí robiť zmeny, ktoré im v konečnom škodia. Tie toky finančných prostriedkov počas finančnej krízy, keď investori menili akcie za dlhopisy, keď dokázali zachytiť väčšinu akcií pri prepade, ale len málo vyťažiť zo zotavenia. Pravdou je, že ma tieto veci neznervózňujú, Akosi nemám pokušenie predať, keď na trhoch zavládne napätie.
Myslím, že to pravdepodobne rovnako platí aj v prípade ľudí, ktorí pracujú na svojich investíciách. Sledujúc trhy vedia, že akcie sú volatilnejšie ako dlhopisy alebo hotovosť, ale akcie majú tendenciu odpísať straty počas dlhších časových období. Zníženie hodnoty pri pravidelnom investovaní je cena, ktorú zaplatíte za možnosť pripísať si potenciálne vyššej návratnosti. Dnes patrím k investorom ktorí majú za sebou tri významné poklesy trhu. Zakaždým sa trh zdvihol, oprášil sa a posunul vyššie, ako tomu bolo pred začiatkom problému. S každou následnou vlnou som bola viac naklonená investovať do akcií počas turbulencie, nie znižovať svoju pozíciu.
Je zrejmé, že skúsenosti do istej miery súvisia s toleranciou rizika. Čím nepriaznivejšie trhové situácie prežijete a zotavíte sa z nich, tým viac ich dokážete prijať. Ale záleží aj na osobnej skúsenosti, či máte za sebou finančné otrasy v pre vás mimoriadne zlej situácii. Ovplyvnilo to skutočne vašu životnú úroveň a prinútilo vás urobiť zmeny, ktoré by ste radšej nerobili? Ak áno, je dobré sa obávať opakovania tejto udalosti a podniknúť kroky, aby ste sa vyhli opätovne podobnej situácii.
Keď o tom tak premýšľam, môj vlažný postoj k volatilite trhu a riziku pravdepodobne vyplýva z toho, že som sa nikdy neobjavila svoju obľúbenú definíciu rizika. Niečo ako „mimoriadne straty v zlých časoch“. Aj keď sa niektoré z týchto poklesov trhu časovo zhodovali s obdobím vyššej nezamestnanosti pre ekonomiku ako celok, s manželom sme nikdy neprišli o prácu. Nie sme ešte na dôchodku, takže sme nemuseli čerpať z nášho portfólia. Nikdy sme nemuseli premýšľať o „najmenšom zle“, ktoré je potrebné urobiť. Skutočnosť, že naše straty sa nikdy nestali osobnými, celú situáciu zľahčuje.
Čo ak pre nás ďalší veľký trhový prepad nastane, keď budeme mať bližšie do dôchodku? Nakoľko nás to zasiahne, keď už nebudeme mať toľko času čakať na zotavenie na trhu? Poklesu portfólia o 40 alebo 50 % sa javí ako niečo, čo sa nám podarí ustáť na začiatku ako penzistom. Avšak tieto straty pocítime viac než v rokoch 2007 – 2009. Mohlo by to ovplyvniť to, koľko chceme z nášho portfólia minúť, a mohlo by to spôsobiť, že sa budeme cítiť zraniteľnejší, pretože skôr budeme z účtu čerpať, ako k nemu pridávať. Volatilita sa pre nás môže stať osobnou záležitosťou.
Keď tak premýšľam o tolerancii rizika, uvedomujem si, že pokiaľ ide o finančné riziko, nie som ako bežný človek. Viac tolerujem riziká v oblastiach, kde mám osobné skúsenosti, kde sa zlé finančné udalosti zhodovali s mojou osobnou situáciou. Mám v rodine prípad, kedy mne blízka osoba strávila viac ako 10 rokov v zariadení dlhodobej starostlivosti po tom, ako jej 70-ke diagnostikovali demenciu. Ako sme museli z vlastných zdrojov pokryť starostlivosť. Niet divu, že som vo svojom vlastnom pláne posadnutá tým, ako riadiť riziko dlhodobej starostlivosti. To vysvetľuje, prečo na rozdiel od volatility na akciovom trhu, nad ktorou len pokrčím plecami, je dlhodobá starostlivosť rizikom, proti ktorému by som sa rada poistila, aj keď možno nemusím. S týmto rizikom som mala skúsenosti a nebolo to príjemné.
Pri posudzovaní rizík, ktoré vás najviac znepokojujú vo vašom vlastnom finančnom pláne, venujte chvíľku na zváženie. Či sú vaše starosti ovplyvnené vašimi vlastnými skúsenosťami, niečím osobným, alebo z okruhu blízkych. Riziká, ktoré sú pre nás najdôležitejšie, pravdepodobne súvisia aj s týmito skúsenosťami.
Ale existuje situácia, v ktorej sa veci zhoršujú: averzia k riziku vyplývajúca z vašej osobnej skúsenosti vedie k suboptimálnemu správaniu. Podobne aj v opačnej situácii, ak ste voči niečomu až veľmi tolerantní, pretože ste s tým nikdy nemali osobné skúsenosti. Mohol by to byť čas na aktualizáciu vášho myslenia a zohľadnenie súčasnej situácie. Len objektívne stanovisko by mohlo vyvážiť vaše osobné skúsenosti a preferencie rizika s tým, čo má z finančného hľadiska zmysel.
Autorkou je Christine Benzová, finančný poradca zo spoločnosti Morningstar.
