oPeniazoch.sk, the conversation Foto: SITA/AP;getty images
Už aj pred koronavírusom sa nerovnosť v mnohých častiach rozvojového sveta zvyšovala, avšak pandémia výrazne prehlbuje existujúce hospodárske a sociálne nerovnosti. Pozrime sa na päť hlavných oblastí, kde sa nerovnosť najviac zvyšuje po celom svete.
Pracovné miesta
Pandémia zvýšila nerovnosť medzi pracovníkmi. Politiky blokovania prijaté mnohými vládami na potlačenie šírenia vírusu obzvlášť zranili chudobných pracujúcich v rozvojových krajinách. Pre týchto pracovníkov, ktorí sú závislí od dennej mzdy a príležitostnej práce, neschopnosť cestovať na svoje pracovisko viedla k výraznej strate zárobkov bez sociálnej ochrany a s vysokou úrovňou neistoty v súvislosti s budúcnosťou a možnosťou obživy. Vezmime si napríklad pouličného predajcu, ktorý predáva zeleninu v uliciach Dillí. Keď pandémia zasiahla Indiu a vláda vydala pokyny na izoláciu a pobyt v domácom prostredí, predavač sa náhle ocitol mimo svojho každodenného pracovného života. Naopak, pre odborníkov, ktorí sú schopní pracovať z domu, mala pandémia obmedzený vplyv na ich zárobky. Prevažná väčšina pracovníkov v rozvojových krajinách je v neformálnych zamestnaniach bez toho, aby mali prístup k typom podpory, ktorú dostávajú pracovníci v bohatých krajinách od svojich vlád, ako je napr. kurzarbeit. Aj keď mnohé rozvojové krajiny v reakcii na pandémiu zvýšili rozsah opatrení sociálnej ochrany, jednoznačne to nestačí. Tieto opatrenia sa totiž nedostanú k väčšine chudobných.
Digitálna priepasť
Pandémia prispieva k urýchleniu technologických zmien, pomáha určitým podnikom zostať digitálne otvorenými a umožňuje mnohým ľuďom pracovať z domu, ktorí predtým takúto možnosť nemali. Krajiny, ktorých občania majú prístup na internet a sú vzdelaní, budú mať prospech z prechodu na on-line technológie, ako sú napríklad aplikácie na virtuálne stretnutia. V tomto ohľade bude pre pracovníkov v Singapure a na Taiwane prechod na on-line technológie prínosom. Krajiny, ktoré ešte stále zaostávajú v digitálnej pripravenosti, vrátane mnohých v subsaharskej Afrike, budú naďalej zaostávať.
Rodová nerovnosť
Zatiaľ čo politika izolácie sa rovnako týka mužov aj žien, ženy sa vo väčšine prípadov musia postarať o deti a chod domácnosti, čo vedie k nerovnakému rozdeleniu povinností domácnosti v rámci rodiny. Ženy na celom svete sú vo väčšej miere zamestnané v maloobchode a službách, kde je práca na diaľku takmer nemožná, a tak sú obzvlášť postihnuté stratou zamestnania spôsobenou blokovaním ekonomiky. Zatvorenie škôl a predškolských zariadení môže ženy prinútiť odísť zo zamestnania. V časoch ekonomického stresu sú dievčatá často prvými, ktoré opustili školské lavice, (alebo vynechali vyučovanie), pretože museli nahradiť pracujúce matky. Po zatvorení mnohých škôl počas pandémie hrozí dievčatám väčšie riziko, že sa po opätovnom otvorení do školy nevrátia. Tento vplyv na ich vzdelanie bude zase viesť k horším dlhodobým vyhliadkam na zamestnanie a príjmy.
Rastúci protekcionizmus
Koronavírus zasiahol svet v čase slabej úrovne medzinárodnej spolupráce. Hlavným príkladom je stále prebiehajúca obchodná vojna medzi USA a Čínou, ako aj početné vyhlásenia amerického prezidenta Donalda Trumpa, ktoré oslabili dôležité medzinárodné inštitúcie ako Svetová obchodná organizácia (WTO) a Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Širší trend smerom k hospodárskemu nacionalizmu, keď krajiny ako USA a Spojené kráľovstvo vystúpia z hlavných obchodných blokov, bude pandémiou ešte viac zvýraznený. Väčší protekcionizmus v rozvinutých krajinách vyháňa rozvojové krajiny z ich bohatších trhov a zanecháva obmedzené príležitosti na vytváranie zisku zo svetového obchodu. Globalizácia bola v posledných desaťročiach hlavným motorom rastu príjmov vo východnej Ázii a najmä v Číne. Protekcionizmus však obmedzí schopnosť znížiť veľké rozdiely v príjmoch medzi bohatými a chudobnými v post-pandemickom svete.
Prístup k vakcíne
Prístup k vakcíne na COVID-19, akonáhle sa vyvinie, bude kľúčový a určí rozsah a rýchlosť regenerácie z pandémie. Prístup nebude pravdepodobne rovnaký v bohatých a chudobných krajinách, čo ešte viac zvýrazní nerovnosť. WHO varovala pred nacionalizmom vakcinácie, kedy je distribúcia vakcín väčšinou určená občanom z bohatých krajín, ktorí do tohto výskumu nalievajú miliardy dolárov. Ako sme boli svedkami obrovských bojov o obstaranie potrebného osobného ochranného vybavenia pre zdravotníkov v prvej línii pandémie, krajiny s nízkymi príjmami budú znášať veľké náklady, tak ľudské, ako aj ekonomické, ak si vyspelé ekonomiky vyhradia základné zdravotnícke potreby pre svojich občanov a ak skôr znížia, ako rozšíria svoju pomoc a finančnú podporu.
Či bude mať pandémia vplyv na nerovnosť po mnoho nasledujúcich rokov, bude závisieť od toho, či vlády v rozvojových krajinách podniknú spoločné kroky. V najbližšej budúcnosti, pri poskytovaní rozsiahlych programov na podporu príjmu pre chudobných pracujúcich a v dlhodobom horizonte, pri vzdelávaní svojich pracovníkov, aby sa pripravili na digitálne vyspelejší svet a budovaním infraštruktúry pre tento svet. Bude to tiež závisieť od toho, ako môže medzinárodné spoločenstvo postupovať jednotným spôsobom pri poskytovaní natoľko potrebného odpustenia dlhov a pomoc s financovaním krajín s nízkymi príjmami.
