Kam mizne bohatstvo počas krízy?

Diskusia 10  
Kam mizne bohatstvo počas krízy?
Zdroj: AIER
Foto: getty images


3. 7. 2020 - Bežnou, ale naivnou odpoveďou je, že si ho vzali bohatí ľudia, ktorí ešte viac zbohatli. Vzhľadom na to, že väčšinou počas krízy strácajú bohatí ľudia, ktorí v neúmernej miere vlastnia akcie alebo iné aktíva, ktorých hodnoty klesli, sa to zdá nepravdepodobné.

Aby mohli byť bohatí, musia byť chudobní. Je to omyl, ktorý je základom mnohých regulačných a daňových politík.

Trhové systémy sú platformy, kde si dokážeme vymieňať. Všetci dokážeme na trhu bohatnúť, pretože špecializácia vedie k výraznému zvyšovaniu návratnosti, produkcie a inovácií. Viac vecí plus lepšie veci, rovná sa väčšie bohatstvo. Zisky a finančné bohatstvo sú jednoducho odmenou za umožnenie mnohých dobrovoľných výmen.

Bohatstvo samozrejme nie je jediné, o čo by sme sa mali zaujímať. Ľudia, ktorí nám to často pripomínajú, pochádzajú z bohatých krajín a považujú to za samozrejmosť. Je oveľa jednoduchšie zvládnuť problémy, od sociálnych po zmenu klímy, ak máte zdroje na to, aby ste na ne reagovali. A to si vyžaduje bohatstvo. Preto je pochopenie, čo je to bohatstvo, natoľko dôležité.

Bohatstvo je výsledkom vecí, ktoré sa vymieňajú, nie peňazí. Ako povedal Alfred Marshall vo svojej knihe Zásady ekonómie: „všetko bohatstvo pozostáva zo želaných vecí, to znamená, že veci, ktoré uspokojujú ľudské želania priamo alebo nepriamo.“ Marshall ďalej poznamenáva, že nie všetky žiaduce veci sú majetkom, pretože tiež túžime po rodinných vzťahoch a dôveryhodných priateľoch. Celé bohatstvo však spočíva v prístupe k veciam po ktorých túžime. Chudoba je nedostatok takéhoto prístupu, nie nedostatok peňazí.

A to naznačuje odpoveď na otázku kam smeruje bohatstvo v recesii. Recesia je obmedzením prístupu k žiaducim veciam. Najdôležitejšou myšlienkou v ekonómii sú náklady na príležitosti, ktoré často vznikajú vo forme transakcií, ktoré sa neuskutočnia. Toto sú skutočné straty: ak chcem kúpiť zemiaky a mám peniaze a ak niekto má zemiaky a chce peniaze, mali by sme sa dohodnúť. Neschopnosť výmeny je samozrejme ťažké merať.

Mylná predstava spočíva v chápaní bohatstva ako peňazí a ešte horšie, ako fyzickej meny. Túto chybu možno ľahko napraviť, pretože iba asi 10 % z celkových „peňazí“, ktoré používame, má fyzickú podobu papiera a mincí. Ak považujete bohatstvo za hodnotu aktív a finančných nástrojov, mena predstavuje oveľa menej ako 1 % z celkovej hodnoty.

Ale aj keď považujeme bohatstvo za „hodnotu“, problém je v predpoklade, že bohatstvo je objektívna záležitosť. Nie je, jeho hodnota je subjektívna. Moje finančné bohatstvo na určitej úrovni je jednoducho likvidnou hodnotou všetkých mojich aktív. Likvidný znamená, že viem majetok previesť na hotovosť, alebo nejakú inú vymeniteľnú formu hodnoty. Predpokladajme, že vlastním reštauráciu alebo akcie. Bolo by asi ťažké ponúknuť ľuďom tieto veci na výmenu. „Dobre, zaplatili ste akciami, ale toto stojí iba jednu tisícinu jednej akcie.“ Problém spočíva v tom, že hodnota reštaurácie alebo akcie je len to, čo mi za ňu niekto zaplatí.

Kam mizne bohatstvo počas krízy?

Z takejto perspektívy je ľahké zistiť, „kam peniaze šli.“ Za prvé, vlastne ani nikdy neexistovali. Keby moje akcie mali na burze kótovanú cenu 100 USD a táto cena klesla na 75 USD za akciu, znamenalo by to, že sa predpovedá súčasná hodnota budúcich výnosov pre akciu danej firmy. Akcie sú nárokom na budúci tok ziskov, odhadovaná hodnota toku klesla v dôsledku nových daní, nových predpisov, zmien spotrebiteľských preferencií alebo vynálezu nového konkurenčného produktu.

To však ešte stále nevysvetľuje, čo sa stane s bohatstvom, na štátnej úrovni. Všetci sme pocítili dopad vládnych krokov na boj proti pandémii. Niekoho poškodili viac, iného menej, ale takmer každému znížili jeho bohatstvo. Ako? Bohatstvo sú tovar a služby, alebo skôr bohatstvo je použitie nákupu tovaru a prístup k službám. V normálnych časoch bude jedna osoba míňať a jej spotreba vytvára pre iného príjmy. Takúto predstavu o bohatstve má väčšina makroekonómov. Technicky je to správne. Ale v takomto ponímaní sa nedá pochopiť, čo je bohatstvo a kam sa stratilo počas krízy. Musíme sa na to pozerať inak. Predpokladajme, že ja mám chlieb vy máte syr. V pondelok mi zaplatíte 50 centov za môj chlieb, v utorok ja zaplatím 40 centov za kúsok vášho syra. Chlieb so syrom si tak môžeme dopriať obaja. Ako by sa dalo zmerať bohatstvo v tomto systéme? Celková ekonomická aktivita je súčet všetkých predajov tovaru, v tomto prípade 50 +40 = 90. Mnoho makroekonómov sa pozerá na pohyb peňazí a považuje to za relevantnú mieru bohatstva.

Skutočným bohatstvom nie sú peniaze, ale schopnosť získať veci, ktoré si za peniaze môžete kúpiť. To nás privádza späť k nášmu príkladu: zvýšenie bohatstva nie sú peniaze, ale chlieb a syr! Bohatstvo nie sú peniaze, je to prístup k veciam a službám. Náklady na ekonomické kroky v podobe blokácie nie sú stratou príjmu, je to len spôsob účtovania alebo merania hodnoty. Náklady na uzatvorenie ekonomiky sú ušlou hospodárskou činnosťou, všetky zatvorené reštaurácie, kaderníctva, divadlá, či kiná. Mali sme prístup k menšiemu počtu žiaducich vecí, tam mizlo bohatstvo.

Bohatstvo si tak nikto nevzal a nezmizol s ním. Ekonomika je spôsob, ako využívať ceny, a peniaze ako účtovný nástroj, na podporu deľby práce a výmeny fyzického tovaru a služieb. Ak zablokujete pohyb týchto tovarov a služieb, likvidujete bohatstvo. Strata bohatstva teda nie sú peniaze, ale všetky výmeny, ktoré sa neuskutočnili.