oPeniazoch.sk, theconversation Foto:SITA/AP
Ekonomické návrhy na riešenie koronakrízy sa väčšinou zameriavajú na kompenzáciu strát domácností a firiem, strát z príjmu v dôsledku vynútenej izolácie a na minimalizáciu rizika straty zamestnania a krachu. Takéto návrhy sú užitočné, ale neberú do úvahy podstatný aspekt súčasnej krízy.
Ekonómovia veria, že hospodárske politiky môžu hrať veľkú úlohu v tom, koľko ľudí sa nakazí vírusom Covid-19, pretože tieto politiky formujú stimuly, ktoré ovplyvňujú voľby jednotlivca. A prenos vírusu závisí od rozhodnutia jednotlivcov. Od rozhodnutí, ktoré sú zväčša ekonomické. Napríklad, či sa nákaza zrýchľuje alebo zmierňuje, do značnej miery závisí od stupňa dodržiavania odporúčaní, zostať doma. Alebo odporúčaní nosiť ochranu horných dýchacích ciest, či dodržiavania bezpečných odstupov. To, ako sa k týmto odporúčaniam postaví jednotlivec, závisí od reakcie ľudí na ich vnímanie nákladov a prínosov.
V Spojených štátoch sa oficiálne projekcie, koľko ľudí zomrie na Covid-19 do konca leta, pohybujú od 60 po viac ako 200 000. Tieto rozdiely sú do značnej miery spôsobené odlišnými predpokladmi o tom, ako sa budú ľudia správať. Dodržiavanie odporúčaní bude závisieť na vyhodnotení ekonomických nákladov a prínosov. Predstavme si napríklad situáciu, kedy sa ľudia musia rozhodnúť, či zostanú doma alebo pôjdu do práce. Zostať doma znamená okresaný príjem. Ísť do práce znamená väčší kontakt s ostatnými a vyššiu pravdepodobnosť nákazy. Infikovaná osoba môže očakávať nielen stratu príjmu, ale aj to najhoršie.
Rovnako ako epidemiológovia vytvárajú modely prenosu vírusov, aj ekonómovia vyvíjajú modely, kde pravdepodobnosť nákazy závisí od toho, koľko ľudí chodí do práce. Niektoré modely tiež berú do úvahy, že pobyt doma alebo v práci, je individuálnou voľbou, ktorá závisí od aktuálnych ekonomických podmienok a od očakávaní budúcich podmienok. Napríklad, ak ľudia očakávajú, že sa trhy po zotavení sa z pandémie silne zotavia, nebudú sa dnes zdráhať zostať doma, pretože domáca izolácia znižuje pravdepodobnosť nakazenia a neschopnosti pracovať, keď sa hospodárstvo zotaví.
Z takejto analýzy vyplýva nový pohľad na hospodársku politiku. Príkladom môže byť základný garantovaný príjem. Prevod peňazí tým, ktorí sú pandémiou najviac postihnutí. Na kompenzáciu strát z príjmov v dôsledku zablokovania sa vlády niekoľkých rozvojových krajín ako Malajzia alebo Peru uchýlili k hotovostným prevodom do domácností s nízkymi príjmami. Tieto programy pomáhajú chudobným počas krízy, ale nedokážu ich prinútiť, aby zostali doma, pretože prevod hotovosti nezávisí od toho, či niekto chodí medzi ľudí, alebo sa izoluje v domácom prostredí.
Naopak, zvýšené dávky poistenia v nezamestnanosti, čo sú kľúčové kroky hospodárskej politiky na boj proti pandémii v niekoľkých krajinách vrátane USA, majú výhodu, ktorej sa venovala len malá pozornosť. Aby mohli pracovníci poberať výhody, musia prestať chodiť do práce, čím znižujú možnosť kontaktu a nákazy.
Ďalšia myšlienka, o ktorej sa diskutuje v americkom Kongrese, je dotovanie používania internetu doma. Pomohlo by to nielen rodinám s deťmi, ktoré nemôžu chodiť do školy, ale pre všetkých by to bola motivácia zostať doma. Naopak, dotácie na mobilný internet, s čím prišli zástupcovia telekomunikačných spoločností, by takéto stimuly neposkytovali.
Vedci na základe modelov tiež predpovedajú, že jednotlivci budú ochotnejší zostať doma počas pandémie, ak môžu očakávať rýchle oživenie hospodárstva po odznení vírusu. Intuitívne si budú viac vážiť svoje zdravie, ak vedia, že budú schopní pracovať v postpandemickom svete. To je dôvod, prečo vlády po skončení pandémie sľubujú silný hospodársky stimul prostredníctvom fiškálnej a menovej politiky. Vláda však môže taký prísľub urobiť dôveryhodným spôsobom. Nesmie zostať len pri sľuboch, keď sa pandémia konečne dostane pod kontrolu a opäť sa objavia tlaky na fiškálne úsporné opatrenia. Vláda musí mať teda schopnosť presvedčiť a získať si dôveru. Inštitucionálna sila, vodcovstvo a účinná komunikácia sú rozhodujúce. Tvorivé riešenia, ktoré zohľadňujú motivačné účinky hospodárskej politiky, znížia náklady na pandémiu, a to z hľadiska životov aj obživy.
