Sme deviatou najlacnejšou krajinou EU, ceny máme o 35 % nižšie než priemer celej únie

Diskusia 23  
Sme deviatou najlacnejšou krajinou EU, ceny máme o 35 % nižšie než priemer celej únie
Zdroj: SLSP
Foto: SITA/AP;getty images


23. 6. 2020 - Slovensko je deviatou najlacnejšou krajinou v rámci 27 krajín EÚ. Podľa aktuálnych údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat za rok 2019, sme si medziročne pohoršili o jednu pozíciu. Dôvodom sú vyššie ceny potravín či oblečenia a obuvi.

„Od roku 2000 sme najviac poskočili v tabuľke práve v prípade oblečenia a obuvi. Treba však povedať, že Eurostat robil toto porovnanie k celkovému priemeru EÚ, a v tomto prípade je spotrebiteľský kôš drahší a aj jednotlivé segmenty v ňom. V rámci 27 krajín EÚ sme v prípade oblečenia a obuvi na 16-stom mieste, pričom sme tesne nad priemerom EÚ. Ešte v roku 2003 sme boli na štvrtom mieste, ceny boli o takmer 16 % nižšie ako priemer EÚ,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.

Je to spôsobené zrejme tým, že v ostatných krajinách rástla práve táto položka spotrebného koša pomalšie ako u nás. Najvyššie ceny oblečenia a obuvi majú v porovnaní s priemerom EÚ Dáni. Mierne citeľný nárast  za ostatných 17 rokov bol v prípade Slovenska aj v segmente rekreácia a kultúra. Máme vyššie daňové zaťaženie ako ostatné krajiny- mnohé práve DPH na tento segment v posledných rokoch znižovali. Za vlaňajšok, zrejme aj vplyvom zníženej 10- percentnej DPH na vybrané ubytovacie služby, sme sa dostali na deviatu pozíciu, teda na deviatu najlacnejšiu krajinu v tomto segmente.

„Výraznejšie draželi aj potraviny, čo je zrejme spôsobené takisto ako v prípade oblečenia a obuvi, že v ostatných krajinách ich ceny rástli pomalšie ako u nás. Nepomáha ani nižšia DPH na vybrané druhy potravín. Do cenotvorby potravín vstupuje množstvo iných faktorov, napríklad sezónnosť pri ovocí či zelenine. V prípade cukru napríklad hovoríme o výraznom zlacňovaní z dôvodu zrušenia kvót a nadbytku cukru na trhu. Zažili sme aj mliečnu krízu, ktorá vystrelila raketovo ceny nahor. Samozrejme, nižšia DPH mala za následok zníženie cien, ale nie výrazne. Treba pripomenúť napríklad zvyšovanie príplatkov za prácu v noci, cez víkend a cez sviatky, čo postihlo najmä pekárov. Preto sme zaznamenali pri niektorých druhoch pečiva zdražovanie. Koronakríza a následne obmedzenie pohybu malo dopad aj na dovoz potravín, v dôsledku čoho mnohé medziročne zdraželi,“ doplnila Buchláková.

Sme deviatou najlacnejšou krajinou EU, ceny máme o 35 % nižšie než priemer celej únie

V Európskej únii má najnižšie ceny Bulharsko, naopak, najdrahšie sa žije v Dánsku. V Bulharsku sú ceny ani nie polovičné než je priemer EÚ, v Dánsku sú o 41 % vyššie. Slovensko je na úrovni 65 %, to znamená, že ceny máme celkovo o 35 % nižšie než priemer celej únie. 

Ak porovnávame krajiny v rámci Európy, tak v prípade potravín a nealkoholických nápojov bolo v roku 2019 najdrahšie Švajčiarsko. Alkohol a cigarety sú najdrahšie v Nórsku. Napríklad Dánsko bolo za vlaňajšok jednou z najdrahších v prípade cien oblečenia, nábytku či doplnkov do domácnosti, dopravy a rekreácie, kultúry a v cenách v reštauráciách a hoteloch. Najvyššie náklady na komunikáciu (poštové a telekomunikačné služby) majú v Grécku, v Luxembursku je najdrahšie bývanie.  

Ak sa porovnávame so susednou Českou republikou, tak vyššie cenové hladiny oproti Slovensku boli za minulý rok podľa Eurostatu v prípade poštových a telekomunikačných služieb, vo vzdelávaní, drahšie bolo aj bývanie a alkoholické nápoje a tabak. V ostatných položkách majú Česi za sledované obdobie nižšie ceny ako Slovensku.