Čo nás čaká: Centrálne banky sa čoraz viac zaujímajú o digitalizáciu peňazí

Diskusia 8  
Čo nás čaká: Centrálne banky sa čoraz viac zaujímajú o digitalizáciu peňazí
Zdroj: blog stevena guinessa
Foto: getty images;SITA/AP


24. 4. 2020 - CBDC je skratka pre digitálnu menu centrálnej banky. Ide o náhradu alebo doplnok fyzických peňazí. Dve krajiny sú ďaleko pred ostatnými, čo sa týka testovania CBDC, sú to Švédsko a Uruguaj. Obe krajiny sa snažia vyskúšať „bezúročné, neanonymné CBDC, ktoré sú k dispozícii 24 hodín denne, 7 dní v týždni, s obmedzeniami, koľko môžu držať a distribuovať sprostredkovatelia.“

Vlani v januári uverejnila Banka pre medzinárodné zúčtovanie dokument s názvom „Postupujte opatrne - prehľad o digitálnej mene centrálnej banky“. V tom čase BIS informovala, že väčšina bánk sa aktívne zaoberala výskumom CBDC, ale žiadna z nich ešte nebola schopná spustiť digitálny variant fyzických peňazí. V januári 2020 nasledoval nový výskum - „Blížiaci sa príchod - pokračovanie prieskumu digitálnej meny centrálnej banky“, z ktorého sa dozvedáme, že kým naposledy to bolo 70 % centrálnych bánk, ktoré skúmali CBDC, teraz je to už 80 %, pričom mnohé z nich sa spoliehajú na výskum medzinárodných organizácií (najmä BIS a MMF). Iniciatíva BIS Innovation Hub, založená v lete 2019, bola kľúčová pri koordinácii napredovania projektov CBDC na celom svete. Ako prieskum zdôrazňuje, „spolupráca s medzinárodnými inštitúciami, ako je BIS Innovation Hub, bude potrebná, aby sa predišlo akýmkoľvek nepredvídaným medzinárodným dôsledkom.“

„Centrum sa bude usilovať o zvýšenú spoluprácu medzi centrálnymi bankami a v prípade potreby bude spolupracovať s akademickou obcou, poskytovateľmi finančných služieb a širším súkromným sektorom s cieľom rozvíjať verejné statky v prospech globálneho finančného systému. Kľúčovou otázkou je to, či je potrebné znovu objaviť peniaze v meniacom sa prostredí, alebo či by sa mal klásť dôraz na zlepšenie spôsobu, akým sa poskytujú a využívajú,“ napísal generálny riaditeľ BIS, Agustin Carstens, v štvrťročnom hodnotení inštitúcie.

Pre CBDC existujú dva varianty. Veľkoobchodná ponuka, ktorá by sa použila na uľahčenie platieb výlučne medzi spoločnosťami finančného sektora a maloobchodná určená pre verejnosť. Centrálne banky sa stále viac zaujímajú práve o druhú možnosť. Podľa prieskumu by sa CBDC na všeobecné účely mohlo ukázať ako náhrada alebo doplnok bankoviek. V marci 2019 však Agustin Carstens trval na tom, že zavedenie CBDC by znamenalo koniec peňazí: „rovnako ako hotovosť, CBDC by mala byť k dispozícii 24/7, 365 dní v roku. Na prvý pohľad by to nebolo veľa zmien pre niekoho, povedzme, kto sa zastaví v supermarkete na ceste domov z práce. Už nebude mať možnosť platiť v hotovosti, všetky nákupy by boli elektronické.“

Koexistencia hotovosti s CBDC by mohla byť len dočasná. Nakoniec, keď použitie hotovosti klesne na možno menej ako desatinu všetkých transakcií, nastane proces eliminácie hotovosti z obehu. Všetky zostávajúce bankovky, ktoré ľudia vlastnia, by sa skonvertovali na CBDC. Ako sa uvádza v prieskume, takmer 50 % svetových centrálnych bánk „skúma využívanie hotovosti zo strany verejnosti a tretina sa obáva, že prístup k hotovosti by sa mohol v strednodobom horizonte znížiť“.

Čo nás čaká: Centrálne banky sa čoraz viac zaujímajú o digitalizáciu peňazí

Počas ostatných desať rokov spotreba hotovosti postupne klesala, ale od vypuknutia koronavírusu sa dosiahli nové minimá. Z prieskumu jasne vyplýva, že „použitie hotovosti je kľúčom k riadeniu plánov mnohých centrálnych bánk“. To, či Covid-19 vyústi do časového rámca na zavedenie CBDC, nie je zatiaľ známe.

Ak by sme brali dokument BIS za presný ukazovateľ, asi 70 % centrálnych bánk považuje za nepravdepodobné, že by v dohľadnej budúcnosti vydali akúkoľvek formu CBDC. „Výskum a experimenty pomáhajú objasniť ráznejší postoj k vydávaniu CBDC v najbližšom období“. BIS považuje za najbližšie obdobie horizont od jedného do troch rokov.

S CBDC majú najviac skúseností Švédsko a Uruguaj. V rámci svojho štvrťročného prieskumu zverejneného v marci predostreli otázku, či by CBDC malo priamo spadať pod centrálnu banku alebo by sa spravovalo cez sprostredkovateľov platieb. Niečo už načrtla bývalá generálna riaditeľka MMF Christine Lagardeová v roku 2018, keď vyzdvihla vyhliadky centrálnych bánk na partnerstvo s komerčnými bankami a finančnými inštitúciami s tým, že súkromný sektor sa spojí so zákazníkmi, uchováva ich majetok a ponúkne celý rad služieb. „Ale keď príde čas na transakciu, my to prevezmeme,“ povedala Lagardeová. „Digitálnu menu by mohli spravovať banky a iné finančné spoločnosti vrátane startupov. Podobne ako banky, ktoré v súčasnosti distribuujú hotovosť. Alebo by jednotlivci mohli držať regulárne vklady vo finančných spoločnostiach, ale transakcie by sa nakoniec medzi spoločnosťami vyrovnali v digitálnej mene. Niečo podobné, čo sa už deje dnes, ale za zlomok sekundy. Všetko takmer zadarmo. A kedykoľvek.“

Čo nás čaká: Centrálne banky sa čoraz viac zaujímajú o digitalizáciu peňazí

BIS a jej členovia pravidelne hovoria o „architektúre“ CBDC, o centrálne riadenej databáze alebo technológii distribuovanej knihy (DLT). BIS naznačuje, že „najpravdepodobnejšie by centrálne banky zvažovali iba povolenie DLT“. V praxi by to znamenalo povolenie na prístup do siete pre účastníkov, ktorí by boli kontrolovaní prostredníctvom regulácie navrhnutej na úrovni centrálnej banky.

Téma CBDC výrazne pokročila v roku 2018, keď sa BIS začal zameriavať na „peniaze v digitálnom veku“ a na to, akú úlohu budú hrať centrálne banky. Už sa prekročil rámec konceptu, globálni plánovači sa dnes zaoberajú špecifikami toho, ako by mohla byť navrhnutá štruktúra.

Priame CBDC by znamenalo priame pohľadávky voči centrálnej banke. Centrálna banka by riešila retailové platby. V tomto scenári by bola zodpovedná nielen za vydávanie CBDC, ale aj za distribúciu zákazníkom. Vyžadovalo by si to od centrálnych bánk, aby enormne rozšírili svoje operácie a mali zastúpenie na ulici ako dnes retailové banky. Podľa BIS sa priame CBDC nepovažuje za najvýhodnejší scenár. Hybridná CBDC je posun v tom, že banka by pravidelne zaznamenávala retailové podiely. To znamená, že príslušné podiely by sa mohli previesť z jedného poskytovateľa platobných služieb na druhého. BIS to považuje za výhodu v prípade závažného výpadku systému. Takáto hybridná architektúra by sa dala nasadiť vo veľkom rozsahu s použitím súčasnej technológie a s relatívne slabou infraštruktúrou aj v najväčších svetových menových oblastiach.

Podľa BIS by zákazníci mali prístup k CBDC pomocou tokenov alebo účtov. Token by umožňoval univerzálny prístup bez bankového účtu. Namiesto toho by zákazníci používali jedinečný elektronický „digitálny podpis“ na autorizáciu platby. Tvrdí sa, že by to prinieslo vyššiu úroveň ochrany súkromia ako CBDC založené na účte. Jednou z nevýhod je zvýšené riziko straty finančných prostriedkov, ak koncoví používatelia nedokážu  uchovať svoj súkromný kľúč v tajnosti. Dôležitejšie však je, že systém založený na tokenoch by umožnil prílišnú anonymitu, ako sa v dokumente uvádza, orgány činné v trestnom konaní by sa dostali do problémov, keď by sa snažili identifikovať vlastníkov pohľadávok alebo sledovať toky peňazí, rovnako ako v prípade cenných papierov v hotovosti alebo na doručiteľa.

Čo nás čaká: Centrálne banky sa čoraz viac zaujímajú o digitalizáciu peňazí

CBDC založené na účte by „spájalo vlastníctvo s totožnosťou“. Tak ako tradičný bankový účet, keď sa pohľadávky držia v databáze, ktorá zaznamenáva hodnotu platieb spolu s „odkazom na totožnosť “. Zatiaľ čo BIS poukazuje na niektoré nevýhody, pokiaľ ide o globálny univerzálny prístup, najmä zavádzanie vo všetkých jurisdikciách, výhody pre bankovú elitu sú zrejmé, pokiaľ ide o sledovanie činnosti používateľov na každom kroku.

Ďalším argumentom pre CBDC sú cezhraničné platby. Centrálni bankári pravidelne hovoria o tom, ako sú platby tohto charakteru pre moderný obchod pomalé. Cez globálnu sieť CBDC sú platby zasielané z jednej strany sveta na druhú okamžite dostupné. Podľa BIS by koordinované úsilie v oblasti dizajnu CBDC predstavovalo jedinečnú príležitosť na uľahčenie cezhraničných platieb. Ale koordinácia je nevyhnutná pre celú agendu CBDC. V súčasnosti každá významná centrálna banka na svete rozvíja svoje programy CBDC.

 

Autorom je Steven Guinness, ktorý sa venuje nezávislým hospodárskym a geopolitickým analýzam.