Jednoduchý spôsob ako sa vyhnúť dlhovej koronavírusovej kríze: Poistiť sa proti zlým časom

, the conversation Foto: SITA/AP;getty images

Rozsah predpovedí o vplyve koronavírusu na svetovú ekonomiku je taký široký, že strácajú opodstatnenie. Dve veci sú ale, zdá sa, celkom isté. Čím hlbšia je recesia, tým dlhšie bude trvať zotavenie. Vysoké vládne výdavky na odstránenie najhorších dopadov budú zvyšovať úroveň dlhu a fiškálne deficity.

Základnou matematikou je, že recesia v roku 2020 na úrovni 10 % si bude vyžadovať 11,1 % rast v roku 2021, aby sa HDP vrátil na svoju úroveň pred koronavírusom. A k druhému bodu, dlh eurozóny ako podiel na HDP bude smerovať k prekročeniu 100 %, pričom také Taliansko a Grécko sú na tom ešte oveľa horšie. Vlády sa preto musia veľmi starostlivo zaoberať tým, ako by mohli tieto dlhy splatiť.

Jednou z myšlienok je vydávať dlhopisy spojené s HDP. Za normálnych okolností majú dlhopisy, ktoré vydávajú vlády, aby si požičali peniaze, stanovenú úrokovú sadzbu, ktorá sa vyplatí v pevne stanovených intervaloch – povedzme 1 % ročne vyplácané každý mesiac počas desiatich rokov.

Naopak, úrok z dlhopisov spojených s HDP by klesal alebo rástol podľa hospodárskej výkonnosti vydávajúcej krajiny. Keby bol rast HDP slabý, náklady na obsluhu dlhu by klesli. Pomer dlhu k HDP by sa preto počas poklesu znížil menej prudko, čím by sa znížila potreba úsporných opatrení, aby sa neskôr znížila hromada dlhov. Na druhej strane, keď by bol rast HDP silný a daňové príjmy rástli, pretože každý zarába, náklady na obsluhu dlhov by sa zvýšili. Krajina teda zaplatí viac, keď si to môže dovoliť, a menej, keď si to dovoliť nemôže.

To by malo byť prospešné pre vlády aj pre investorov do dlhopisov, pretože stabilnejší štátny dlh by mal znížiť pravdepodobnosť zlyhania. Zároveň by sa znížila potreba medzinárodných záchranných opatrení. Napriek tomuto obojstrannému prospechu by však pre investorov stále existovalo riziko. V ťažkej recesii, keď HDP klesne na storočné minimá, ako je to v roku 2020, úroky pre investorov by boli oveľa nižšie.

Stručne povedané, dlhopisy spojené s HDP sú v podstate vládnou poistkou. Tak ako každé poistenie, aj trh bude trvať na tom, aby sa k nákladom dlhu pripočítala „riziková prémia HDP“. Tá by musela byť dosť nízka, aby vlády vydávali tieto dlhopisy, ale dosť vysoká, aby presvedčila investorov, že sa HDP bondy oplatí kúpiť.

Prémia by líšila v závislosti od krajiny. Grécko by platilo viac ako Nemecko, pretože rast gréckeho HDP bol v posledných rokoch takmer trikrát volatilnejší ako v Nemecku. Práve z tohto dôvodu by pre Grékov boli dlhopisy HDP zaujímavé. Koronavírus napriek tomu preukázal, že aj najbohatšie krajiny môžu trpieť hroznými hospodárskymi otrasmi, takže tieto dlhopisy by mali byť všeobecne atraktívne.

Inou komplikáciou je, že počiatočné odhady HDP sa často dodatočne revidujú. Možno si myslíte, že vláda vyplatí prémiu za 3 % rast HDP, ale po oprave to budú len 2 %. Existujú dve možné riešenia. Jedným z nich je, aby splátky dlhov boli prepojené s HDP za predchádzajúci rok, aby sa poskytol čas na takéto revízie. Vlády by prípadne mohli použiť HDP bežného roka a potom upraviť splátky v nasledujúcom roku, ak bude prvý rok revidovaný.

Ďalším nedostatkom je, že by tieto dlhopisy motivovali vlády k vykazovaniu nižšieho HDP, aby investorom platili menej. Väčšina vlád však musí byť v časovom rámci znovu zvolená. To ich pravdepodobne povedie k nadhodnoteniu HDP ako k jeho podhodnoteniu.

Ďalším problémom s rizikovými prémiami je aj to, že ak by krajina, ktorá prvýkrát prijala tento typ pôžičiek a má povesť problematickej čo sa dlhu týka, investori by to mohli považovať za znamenie, že si nemôže dovoliť splácať svoje dlhy. Ak by to tak bolo, investori by pravdepodobne trvali na značnej prémii a dlhopisy by sa nikdy nepredali. Aby sa odstránila táto stigma prvého ťahu, bohatšie krajiny by sa mali ujať vedenia pri vydávaní týchto dlhopisov. Čím viac krajín ich vydáva, tým viac prémií by klesalo všade, pretože investori by mohli zaistiť svoje stávky tým, že vsadia na HDP viacerých krajín súčasne. Vzhľadom na to, že by investori pravdepodobne trvali na vyššej rizikovej prirážke k dlhopisom HDP vydaným počas súčasnej krízy, je o to dôležitejšie, aby krajiny konali jednotne.

Financial Times nedávno uviedol, že ministri financií krajín G20 a guvernéri centrálnych bánk sa pred troma rokmi dohodli, že takéto dlhopisy by mohli zlepšiť verejné financie. Dôvodom, prečo sa tieto dlhopisy ešte nikdy nikde neobjavili, je pravdepodobne ten, že vlády zvyčajne nepredpovedajú zlé časy, ktoré by im takéto poistenie opodstatnili. Ale s pandémiou v plnom prúde a množstvom prognóz o hospodárskej katastrofe, je teraz na to ideálny čas.

Súvisiace články

Aktuálne správy