oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP;M.Medňanský
Podľa nedávnej správy Economist Intelligence Unit môže dlh v priebehu času vzniknúť v dôsledku výdavkov na stimuly ekonomiky zasiahnutej koronavírusom spôsobiť pre niektoré krajiny hlbšiu krízu a zdvojnásobenú recesiu.
Hospodársky pokles, ktorý priniesla pandémia koronavírusu, vedie vlády k tomu, aby využívali historicky nevídané balíčky fiškálnych výdavkov na podporu miliónov svojich občanov a firiem.
Tieto výdavky sú potrebné na podporu hospodárstiev, zhodujú sa úradníci. Podľa posledných správ však dlh, ktorý vznikol v priebehu času, môže pre niektoré krajiny znamenať hlbšiu krízu a násobiť recesiu. „V súčasnosti vlády zvyšujú fiškálne výdavky na boj proti epidémii, udržiavanie základnej ekonomickej architektúry a udržanie pracovníkov v zamestnaní. V dôsledku toho sa v nasledujúcich rokoch fiškálne deficity prudko zvýšia a môžu prerásť do dlhových kríz,“ napísala koncom marca EIU.
Už začiatkom januára, predtým, ako sa vôbec niektorá krajina rozhodla pre blokádu kvôli koronavírusu, Svetová banka varovala pred rizikom novej globálnej dlhovej krízy. Opisovala súčasnú vlnu akumulácie dlhu, ktorá sa začala v roku 2010, ako „najväčší, najrýchlejší a najširší nárast“ globálnych pôžičiek od 70-tych rokov 20-teho storočia.
Podľa Inštitútu pre medzinárodné financie sa v prvom polroku 2019 globálny dlh prudko zvýšil o 7,5 bilióna dolárov a dosiahol nový rekord na úrovni viac ako 250 biliónov dolárov. „Bez náznaku spomalenia očakávame, že v roku 2019 globálne zadlženie prekročí 255 biliónov dolárov, čo bolo do značnej miery vyvolané USA a Čínou," napísal IIF koncom roka 2019, kedy ešte nikto o globálnej pandémii nehovoril.
V súčasnosti Medzinárodný menový fond predpokladá, že globálna ekonomika tento rok „veľmi pravdepodobne“ zažije najhoršiu finančnú krízu od Veľkej hospodárskej krízy, pretože vlády na celom svete predlžujú izolácie a odstavenia hospodárstva v boji proti šíreniu Covid-19. Fond so sídlom vo Washingtone očakáva, že v roku 2020 sa globálna ekonomika scvrkne o 3 %. V januári naopak predpokladal na tento rok globálny rast HDP na úrovni 3,3 %. Polovica sveta už požiadala MMF o záchranu, šéfka organizácie Kristalina Georgievová zdôraznila závažnosť hospodárskej krízy.
Správa EIU varovala, že pod takým bezprecedentným tlakom a s neistotou, ako dlho bude trvať súčasná kríza, sa možnosti štátov, ako sa vymaniť z dlhov po odznení krízy, postupne zmenšujú.
Aj keď sa v minulosti na zmierňovanie vysokých fiškálnych deficitov používali úsporné opatrenia, je nepravdepodobné, že by sa dokázali pri akomkoľvek zotavení po kríze ukázať ako životaschopná možnosť, vzhľadom na úroveň traumy a ekonomickej bolesti, ktorú zažila väčšina sveta.
Bez zavedenia realistických opatrení na zabránenie kríz štátneho dlhu by mohla udrieť druhá a potenciálne silnejšia rana. Zasiahla by najmä silne zadlžené rozvinuté krajiny ako Taliansko a Španielsko, čím by hrozilo preniknutie na ďalšie trhy, varoval EIU. Autori správy napísali, že zvyšovanie fiškálnych príjmov prostredníctvom vyšších daní bude nejaký čas nepríjemné, a možno to nebude stačiť. Okrem toho sme boli svedkami, ako mizne chuť investorov po stále väčšom suverénnom dlhu.
„Mnoho rozvinutých krajín sa môže zo strednodobého hľadiska ocitnúť na pokraji dlhovej krízy,“ píše v správe EIU Agathe Demaraisová, šéfka pre globálne predpovede. „Je to umocnené skutočnosťou, že mnohé z európskych krajín, ktoré patria medzi najviac postihnuté epidémiou, ako napríklad Taliansko a Španielsko, mali už pred vypuknutím koronavírusu slabé fiškálne pozície.“
Španielsko a Taliansko sú po USA, čo sa týka prípadov koronavírusu na tom najhoršie. Podľa údajov Johns Hopkins Coronavirus Resource Center má Taliansko viac ako 21 600 úmrtí na túto chorobu a počet obetí v Španielsku je viac ako 19 100.
Veľká časť južnej Európy sa stále nedokáže vyrovnať s rokmi úsporných opatrení, dodala Demaraisová a je zaťažená vysokým dlhom, fiškálnymi deficitmi a trápi ju starnutie obyvateľstva. „Dlhová kríza v ktorejkoľvek z týchto krajín by sa rýchlo rozšírila do ďalších rozvinutých krajín a rozvíjajúcich sa trhov, čím by sa globálna ekonomika dostala do inej, možno oveľa hlbšej, hospodárskej krízy.“
Steve Brice, hlavný investičný stratég v Standard Chartered Private Bank, ale nevidí dôvod predpovedať nastupujúci cyklus defaultov kvôli dlhu. „Vyhneme sa masívnemu cyklu zlyhania dlhu, ale z krátkodobého hľadiska by sme mohli dostať nejaké zlé správy,“ uviedol s odvolaním sa na americký program pôžičiek pre malé podniky v USA vo výške 349 miliárd dolárov, ktorý sa vo štvrtok vyčerpal. „Je zrejmé, že potrebujeme ďalšie financovanie. A to sa dnes zdá byť menej ľahké ako pred dvoma, troma týždňami. Stále si myslíme, že sa to podarí, ale v blízkej budúcnosti, ak nedostanete veľmi pozitívne údaje o opätovnom otvorení ekonomiky, budú trhy krátkodobo trochu zraniteľné."
