55 miliárd eur z daňových príjmov: Regulácia pomohla lúpeži storočia

Diskusia 9  
55 miliárd eur z daňových príjmov: Regulácia pomohla lúpeži storočia
Zdroj: the conversation
Foto: getty images;SITA/AP


24. 2. 2020 - Cez obzvlášť zložité obchodné systémy sa údajne prerozdeľovali miliardy daňových príjmov z niekoľkých európskych krajín. Bankári využívali vysokofrekvenčné obchodovania aby zmiatli platobný systém a vybrali viacnásobné vratky z dane, ktorá bola zaplatená iba raz.

„Išlo o hromadnú krádež zo štátnych pokladníc,“ vyhlásil trestný súd v nemeckom Bonne. Najvýraznejšie sa tieto podvody prejavili v Nemecku, kde sa údajne stratili daňové príjmy vo výške 31,8 miliardy eur, dosť na to, aby každá škola v krajine dostala 1 milión. Európske krajiny prišli spolu o 55,2 miliárd eur na daňových príjmoch, kde sú medzi ďalšími obeťami napríklad Francúzsko, Taliansko či Dánsko. Aj keď je tento prípad pozoruhodný svojím rozsahom, zdá sa, že je len posledným z dlhého radu nezanedbateľných pochybení veľkých finančných spoločností. Najmä komplikovaný svet obchodovania sťažuje kontrolovať všetko, čo sa v týchto spoločnostiach deje.

Podobným spôsobom postupovala aj energetická spoločnosť Enron, preslávená svojimi účtovnými podvodmi, ktorá zohrala kľúčovú úlohu v energetickej kríze v Kalifornii v rokoch 2000 a 2001. Cieľom podvodov bolo zachovanie vysokých cien akcií Enronu, z ktorých mali šéfovia firmy vďaka motivačným programom vysoké bonusy. Do účtovníctva zapisovali ešte neuskutočnené obchody, zakladali dcérske firmy, ktoré na seba brali rôzne obchodné záväzky a zakrývali tak skutočnú zadlženosť Enronu. Napriek veľmi odlišným súvislostiam má však tento škandál s tým súčasným viac rovnakých čŕt.

Regulácia ako cesta k zisku
Obchodníci v spoločnosti Enron, ako aj v súčasnom škandále, používali reguláciu ako príležitosť na maximalizáciu svojich ziskov. V prípade dokazovaní jedného obžalovaného sa v obhajobe spomenulo, že zamestnanie obchodníka spočíva v tom, že „využije všetky príležitosti, ktoré sa dajú nájsť alebo vytvoriť“. Pretože takéto príležitosti existovali v samotných daňových predpisoch, považovali sa za legitímne trhové premenné, a teda niečo, čo by sa dalo využiť na zisk. Zdá sa, že obchodníci sa vo všeobecnosti držali pravidiel toho, čo bolo technicky prípustné. Bolo to však jasne v rozpore so zámerom nariadenia. Koniec koncov, bol by systém zámerne navrhnutý tak, aby bolo možné vrátenie dane, ktorá nikdy nebola zaplatená?

55 miliárd eur z daňových príjmov: Regulácia pomohla lúpeži storočia

Obchodníci spoločnosti Enron mali v Portlande v Oregone podobné názory, keď Kalifornia zmenila reguláciu svojho trhu s energiou v 90-tych rokoch. Zámerom bolo zvýšiť konkurenciu v elektroenergetike a znížiť náklady na energiu pre spotrebiteľov. Došlo k zložitému prepracovaniu trhu v súvislosti so spôsobom plánovania a stanovovania cien energie. Obchodníci spoločnosti Enron rýchlo našli medzery v nových nariadeniach. Obchodníci rozohrali zložitý systém. To viedlo k zvýšeniu cien elektriny, zníženiu spoľahlivého zásobovania elektrickou energiou (čo viedlo k výpadkom napájania) a pomohlo spoločnosti Enron zarobiť 1,6 miliardy USD. Namiesto toho, aby sa pozeralo na to, čo malo nariadenie dosiahnuť, prípad Enron ilustruje, ako obchodníci našli spôsob, ako dosiahnuť zisk, ak to umožňuje komplexný systém.

Využitie finančnej zložitosti
Okrem samotných nariadení obchodníci v prípadoch Enronu a cum-ex tiež manipulovali so zložitými automatizovanými protokolmi nastavenými na ich správu. Vďaka podrobnému pochopeniu toho, ako sa regulácia riadi, mohli obchodníci spoločnosti Enron skryť skutočný úmysel svojich obchodov a predstaviť prevádzkovateľom systémov ilúziu jednoduchých legitímnych transakcií. Jedným zo spôsobov, ako z toho profitovať, bolo zmanipulovanie správy elektrickej distribučnej siete vo svoj prospech a zámerne vytvoriť tak skutočné, ako aj imaginárne nedostatky. Energetické vedenia dokážu distribuovať iba určité množstvo energie, preto si ich firmy musia vopred rezervovať Obchodníci spoločnosti Enron si úmyselne vyhradili viac trás ako bolo potrebné. Toto „nadmerné plánovanie“, predstavovalo základný stavebný kameň mnohých podvodov, vrátane toho, aby štát zaplatil za úľavu od preťaženia, ktoré zámerne vytvorili.

Tieto obchodné stratégie boli natoľko komplikované, že im nerozumeli ani šéfovia Enronu. Museli poslať skupinu právnikov do Portlandu, aby zistili, či sú legálne. Iróniou je, že výsledná správa zaslaná do centrály spoločnosti poslúžila vyšetrovateľom na dokázanie inak nepriehľadných praktík.

Rovnako ako v prípade Enronu, aj obchodníci v cum-ex využívali regulačné predpisy na vypracovanie neprehľadných operácií, aby im systém povolil výplatu neoprávnených platieb. Obchodníci Cum-ex podviedli automatizovaný systém daňových úľav s takými opatreniami, že dokonca aj nemecký prekladateľ mal pri súdnom konaní problémy tieto kroky zjednodušene vysvetliť.

V obidvoch prípadoch mali títo obchodníci zdanlivo grandióznu myšlienku: nikdy nikto nepríde na ich podvod, pretože nikto nechápe, čo vlastne urobili. Mali pravdu len čiastočne, v oboch prípadoch bolo ťažké ich medializovať kvôli komplikovanosti, hoci v skutočnosti by si najmä vzhľadom na svoj rozsah a spôsobené škody, ktoré sme zaplatili, pozornosť zaslúžili.

Je veľmi ťažké vytvoriť nenapadnuteľnú finančnú reguláciu. Ale aj v rámci konkurenčného boja, by malo byť každému jasné, že využívanie medzier je proti etickým štandardom. Kým nebudú obchodníci povzbudzovaní k dodržiavaniu regulačných noriem, a nie k ich manipulácii, pravdepodobne budeme naďalej svedkami ďalších škandálov, podobných ako Enron a cum-ex.