oPeniazoch.sk, theconversation Foto: getty images;
Čas pre nákup vianočných darčekov sa neúprosne kráti. Koľkí z nás rozmýšľajú nad etikou pri ich nákupe? Na to sa nedá nájsť jednoduchá odpoveď pretože údaje o etickej spotrebe sú veľmi zriedkavo publikované. Jeden ukazovateľ ale dvíha pomyselný varovný prst.
Rastie všeobecné povedomie ohľadom nákupov, ktoré sa dajú klasifikovať ako etické. Vo Veľkej Británii, ako to dokumentujú posledné údaje, došlo k 20 % nárastu nákupov etického oblečenia a 23 % nárastu nákupov použitých odevov z environmentálnych dôvodov. Nákupy etických potravín a nápojov vzrástli o 16 % a výdavky na zelenú energiu vzrástli o 56 %. To však bolo kompenzované 87 % poklesom predaja solárnych panelov a 28 % poklesom predaja energeticky účinných automobilov. Dôvodom bolo, že štátne dotácie boli presunuté do iných oblastí.
Je chybou sa domnievať, že nákupy etického tovaru budú časom neustále rásť. História nám už ukázala, že bude lepšie ak budeme opatrní. Jedna zaujímavá prípadová štúdia poukazuje na to, aký malý vplyv môžu mať spotrebitelia, pokiaľ ide o etické nakupovanie. A na to, o koľko dôležitejšie je vyvíjať väčší tlak v tomto smere na firmy a vlády.
Na konci 18-teho storočia začalo niekoľko výrobcov cukru spotrebiteľom ponúkať na výber medzi cukrom, pri ktorom sa využívala pracovná sila otrokov, a cukrom bez nej. Mnoho žien v domácnosti si vybralo cukor bez práce otrokov, hoci stál viac. V tridsiatych rokoch minulého storočia bol ale tento cukor stiahnutý z trhu. Nebolo to preto, že by si ho ľudia prestali kupovať. Podnikatelia, ktorí ho predávali, zomreli alebo odišli do dôchodku a ďalšia generácia tento výrobok ďalej neponúkala. Vláda zrušila otroctvo v roku 1833 a uvalila na otrokársky cukor clá, čo znamenalo, že zmizla potreba ďalšej kategórie cukru. Tieto clá sa však o niekoľko rokov neskôr zrušili a opäť sa vytvoril voľný trh s cukrom. Ľudia si boli vedomí, že lacný cukor na trhu pochádza z otrokárskych plantáží, ale aj tak ho kupovali vo veľkých množstvách. Záujem verejnosti sa presunul k iným otázkam, ako zneužívanie detskej práce a bezpečnosť v britských továrňach.
Čo nám tento pohľad do histórie hovorí o súčasnej etickej spotrebe? Jednou z lekcií je, že spotrebitelia sú pravdepodobne najmenej silnými agentmi v celom maloobchodnom systéme. Môžu si kúpiť iba to, čo firmy ponúkajú. Aj keď existujú alternatívy, ako napríklad použité oblečenie z druhej ruky alebo iniciatívy na zdieľanie, z hľadiska trhu ako celku ide len okrajové záležitosti.
Etické produktové rady môžu zmiznúť rovnako rýchlo, ako sa objavili. Napríklad fair trade model je ohrozený z dôvodu pretrvávajúcich otázok ohľadom jeho významu a efektívnosti. Je tu veľké nebezpečenstvo, že spolu s vodou z vaničky sa vyleje aj dieťa.
Ďalším dôsledkom príbehu o cukre je, že by sme sa nemali zameriavať iba na etické výrobky. Aby sme spochybnili moderné ekvivalenty otrockého cukru, mali by sme sa snažiť zabezpečiť, aby sa všetky výrobky a služby, ktoré spotrebúvame, vyrábali, získavali, prepravovali a predávali za etických podmienok. Toto asi nebude platiť pre veľkú väčšinu darov, ktoré sa tento rok chystáme dať pod vianočný stromček. Mnohé z nich budú niesť známky vykorisťovania pracovnej sily, nebezpečné a neisté pracovné podmienky a extrémnejšie formy moderného otroctva či obchodovania s ľuďmi.
Firmy sú pod tlakom, musia generovať zisky pre akcionárov. Mnohé redukujú alebo eliminujú tímy pracujúce v oblastiach, akými sú etická ponuka a sociálna zodpovednosť. Robia to neraz bez toho, aby sa o tom dozvedeli spotrebitelia.
Na vynútenie pozitívnej zmeny je potrebné vyvinúť politický tlak, vládna regulácia je ale dvojsečná zbraň. Nové nariadenia dokážu urobiť viac škody než úžitku. Tak ako zavedenie ciel v 30-tych rokoch 20. storočia, ktoré odstránilo cukor z otrockých plantáží z regálov niekoľko rokov predtým, ako ho tam naspäť umiestnili neskoršie zmeny politiky. V roku 2015 vláda Spojeného kráľovstva zaviedla zákon o modernom otroctve, ktorý vyžadoval väčšiu transparentnosť dodávateľských reťazcov. Tým sa problematika zviditeľnila a dostala do pozornosti predstavenstiev spoločností. Nové pravidlá však boli koncipované takým spôsobom, že účinne preniesli zodpovednosť za monitorovanie dodávateľského reťazca z vlády na firmy. Nedávne voľby vo Veľkej Británii boli dobrou príležitosťou na to, aby sa o modernom otroctve otvorene hovorilo. Tri najväčšie politické strany vo svojich volebných manifestoch tento problém nespomenuli. Ani jedna z nich nehovorila nič o etickom konzume.
Stručne povedané, my spotrebitelia musíme prinútiť firmy aj politikov, aby sa o túto problematiku viac zaujímali. Môžu sa pokúsiť uzákoniť zmenu podporou etických značiek alebo vyvíjaním tlaku na firmy, ak sú ich akcionármi alebo investormi. Musia tiež spochybniť vykorisťujúce obchodné praktiky, ktoré sa dnes považujú za štandard. „Ak vidíte, že za kúpu jednej veci získate druhú zadarmo, niekto to musí zaplatiť. Nie, nebude to spotrebiteľ, ale bangladéšski pracovníci žijúci v slumoch,“ vyjadrila sa nedávno bangladéšska líderka odborárov Nazma Akterová.
Ako sme to videli v minulosti na príklade cukru, ľudia by nikdy nemali brať etické výrobky za niečo samozrejmé. Zvyšovanie etickej spotreby je neustály boj. Musíme neustále bojovať, teraz napríklad aj pomocou výberu vianočných darčekov.
