oPeniazoch.sk, SITA
V tomto roku hospodárstvo Slovenska podľa centrálnej banky stúpne o 2,3 %, v budúcom roku má rast spomaliť na 2,2 %.
Správa „EKONOMIKA: Národná banka Slovenska znížila odhad rastu ekonomiky na nasledujúce roky“ rozšírená o vyjadrenia guvernéra Národnej banky Slovenska Petra Kažimíra v posledných štyroch odsekoch.
BRATISLAVA 17. decembra (SITA) – Národná banka Slovenska (NBS) znižuje odhad rastu slovenskej ekonomiky v celom doteraz prognózovanom období do roku 2021. V najnovšej decembrovej predikcii totiž znížila prognózu rastu hrubého domáceho produktu (HDP) oproti poslednej septembrovej predikcii zhodne o 0,2 percentuálneho bodu pre roky 2019 až 2021. V tomto roku tak podľa aktuálnych odhadov centrálnej banky ekonomika Slovenska porastie o 2,3 %, v budúcom roku spomalí rast na 2,2 %. Následne začne postupne zrýchľovať na 2,5 % v roku 2021. V aktuálnej predikcii pridala NBS aj odhad rastu na rok 2022, ktorý by podľa nej mal dosiahnuť 2,6 %.
Výraznejšie zmeny naopak centrálna banka neočakáva vo vývoji spotrebiteľských cien. Odhad harmonizovanej inflácie pre tento rok ponechala bez zmeny na úrovni 2,7 %. Pre budúci rok predikciu harmonizovanej inflácie zvýšila o 0,1 percentuálneho bodu na 2,5 %, pre rok 2021 zase o 0,1 percentuálneho bodu znížila na 2,1 %. V roku 2022 očakáva NBS spomalenie rastu spotrebiteľských cien na 1,7 %.
Pre tento aj budúci rok ponecháva NBS bez zmeny prognózu rastu priemernej nominálnej mzdy. V tomto roku by tak rast miezd mal dosiahnuť 7,7 %, v budúcom roku 5,7 %. Pre rok 2021 znížila centrálna banka odhad rastu miezd len minimálne o 0,1 percentuálneho bodu na 5 %. V roku 2022 by mala dynamika rastu miezd zvoľniť na 4,6 %.
Zamestnanosť by sa pritom podľa odhadov centrálnej banky mala po silnom raste z posledného obdobia postupne stabilizovať. Pre tento rok počíta ešte s rastom zamestnanosti o 1,3 %, pre budúci rok však odhad rastu zamestnanosti znížila o 0,1 percentuálneho bodu na 0,2 %. V nasledujúcich dvoch rokoch už NBS odhaduje rast zamestnanosti iba na úrovni 0,1 %. Miera nezamestnanosti by tak podľa centrálnej banky mala tento rok klesnúť posledný krát na 5,9 %. Následne by mala začať stúpať na 6,2 % v budúcom roku, 6,3 % v roku 2021 a 6,4 % v roku 2022.
Podľa guvernéra NBS Petra Kažimíra je aktuálna prognóza zohľadnením globálnej situácie a aktuálne hospodársky rast na Slovensku stojí najmä na domácom dopyte. Napriek spomaleniu rastu však centrálna banka nehovorí o zásadne negatívnom vývoji. „Sú isté problémy v zahraničí, ktoré oslabujú potenciál našej ekonomiky. Žiadna tragédia sa však nedeje a naša ekonomika bude aj naďalej rásť takmer dvojnásobnou rýchlosťou, ako je priemer eurozóny,“ povedal v utorok guvernér s tým, že slabý zahraničný dopyt stiahne rast slovenskej ekonomiky pod jej potenciál.
V nasledujúcich rokoch by mala hospodárstvo Slovenska podporiť aj svetová ekonomika, čomu by mohlo pomôcť postupné odznievanie súčasných geopolitických rizík. Zároveň však platí, že hospodárstvo naďalej čelí rizikám, ktoré môžu jeho kondíciu ešte zhoršiť a stále súvisia najmä s vývojom v zahraničí.
Návrat k vyšším rastom slovenskej ekonomiky pri úrovni štyroch či piatich percent je však podľa Kažimíra bez dodatočného úsilia v nedohľadne. Podobne sa podľa neho nedá očakávať silnejší hospodársky rast ani v Európskej únii ako takej. „Ak hovoríme o európskom rozmere, tak sa takisto obávam, že sa nebudeme môcť tešiť z nejakého významného ekonomického rastu bez zásadného riešenia otázky napríklad technologického zaostávania v Európe, alebo v otázkach dobudovania menovej únie,“ tvrdí s tým, že potrebná by bola takisto väčšia miera koordinácie fiškálnych politík s monetárnou politikou Európskej centrálnej banky.
Centrálna banka v prognóze priznala aj očakávané spomalenie rastu zamestnanosti takmer na nulu a zároveň mierny rast nezamestnanosti späť nad 6 %. „Stále to vnímame tak, že tieto čísla sú historicky najnižšie z pohľadu nášho fungovania,“ komentuje tieto čísla Kažimír. Kombinácia rastu nezamestnanosti a ekonomického ochladenia bude podľa šéfa centrálnej banky zároveň tlmiť tlak na rast miezd. „Je ale potrebné povedať, že mzdy budú aj naďalej rásť vysoko nad rastom cien,“ dodal. Infláciu bude na druhej strane podľa neho tlmiť postupné odznievanie nárastu cien potravín a regulovaných cien energií.
