oPeniazoch.sk, CNBC Foto: SITA/AP
Od krízy štátneho dlhu v roku 2011 ECB, ktorá dohliada na menovú politiku v 19-člennom regióne, prijala niekoľko stimulačných opatrení na podporu ekonomiky. Vlani sa ECB rozhodla vylepšiť niektoré z týchto stimulov na základe lepších údajov, ale v septembri tohto roka sa vrátila k svojmu zmierňujúcemu postoju.
„Riziká spomalenia svetového hospodárskeho rastu a hospodárskeho rastu v eurozóne sa zvýšili a naďalej vytvárajú výzvy týkajúce sa finančnej stability,“ uviedla ECB v tlačovej správe v stredu. Centrálna banka už v máji varovala pred „pretrvávajúcimi rizikami poklesu“, medzi ktoré patrila neistota vo svetovom obchode a odchod Spojeného kráľovstva z EÚ. „Aj keď prostredie nízkych úrokových sadzieb podporuje celú ekonomiku, zaznamenávame tiež nárast podstupovania rizika, ktorý by v strednodobom horizonte mohol spôsobiť problémy s finančnou stabilitou,“ uviedol vo vyhlásení viceprezident ECB Luis de Guindos.
Podľa centrálnej banky v súčasnom prostredí s nízkymi úrokovými sadzbami predstavujú inštitúcie, ako sú investičné fondy a poisťovacie spoločnosti, vyššie riziko. V prípade náhlych trhových šokov by sa napríklad stres medzi týmito inštitúciami mohol rozšíriť na širší finančný systém, čo by viedlo k stratám pre spoločnosti a jednotlivcov. ECB sa tiež odvoláva na riziká na trhu s nehnuteľnosťami. Rizikovejšie firmy prijímajú viac pôžičiek a ceny nehnuteľností pokračujú v raste v „mnohých“ krajinách eurozóny.
V rozhovore pre CNBC de Guindos navrhol, aby sa banky eurozóny zaoberali fúziami, čo by im pomohlo znížiť náklady a zvýšiť ziskovosť. „Pokiaľ ide o veľké inštitúcie, myslím si, že by sme sa mali viac sústrediť na cezhraničné transakcie,“ uviedol. „Máme jednotnú menu, máme jednotný dohľad, máme jeden mechanizmus, dúfam, že časom budeme mať jednotný systém ochrany vkladov. Myslím si, že cezhraničná konsolidácia bude v blízkej budúcnosti veľmi dôležitá,“ uviedol bývalý španielsky minister. Fúzie bánk v eurozóne boli do istej miery kontroverznou témou po tom, ako sa Deutsche Bank a Commerzbank začiatkom tohto roka nedosiahli dohodu.
Správa ECB zároveň uvádza, že ziskovosť bánk v eurozóne sa pravdepodobne zhorší. V správe sa uvádza, že minulé pochybenia bánk mali vplyv na globálnu ziskovosť bánk. „Zatiaľ čo americké banky boli postihnuté za pochybenie zvýšenými nákladmi bezprostredne po globálnej finančnej kríze, tie európske až od roku 2015.“
Podľa predpovedí ECB zverejnených v septembri bude eurozóna tento rok rásť o 1,1 % a budúci rok o 1,2 %.
