Rast slovenskej ekonomiky pribrzdil najmä pokles zahraničného dopytu

Slovenská ekonomika v treťom štvrťroku opäť výrazne pribrzdila a medziročným rastom 1,3 % hrubého domáceho produktu (HDP) zaostala za očakávaniami, ktoré boli na úrovni druhého štvrťroku, a to od 1,8 do 2,4 %. Pokles rastu HDP spôsobil znížený zahraničný dopyt, mínusy zaknihovali aj niektoré domáce sektory, zhodli sa viacerí analytici.
„Už druhýkrát v tomto roku tak slovenská ekonomika výrazne negatívne prekvapila a ukazuje sa, že hospodárske spomalenie v eurozóne a najmä v Nemecku na ňu dolieha veľmi výrazne,“ uviedol analytik VÚB Banky Michal Lehuta. Priemyselná produkcia sa v júli až septembri medziročne znížila o zhruba 2,6 %, vývoz tovarov z krajiny následne o 1,5 %. Mínusy však zaknihovali aj stavebníctvo, a to o 3,8 %, ako aj maloobchodné tržby, ktoré poklesli o 2,2 %.
„Napriek rýchlo rastúcim mzdám a stále aj vyššej zamestnanosti tak ľudia v obchodoch až tak veľmi nemíňajú. Avšak domáci dopyt aj v treťom kvartáli z hľadiska tržieb dovolil rásť odvetviam ubytovania, reštaurácií a pohostinstiev, dopravy, rôznym odborným službám, ale aj predaju a oprave áut,“ upozornil Lehuta.
Analytička Slovenskej sporiteľne Katarína Muchová očakáva v tomto roku zmiernenie tempa rastu HDP k 2,5 % a následne k 2,3 % v budúcom roku. „Vidíme však riziká skôr smerom nadol, a to najmä pre budúci rok, hlavne ak sa bude slabosť priemyslu a zahraničného obchodu prenášať dlhšie,“ upozornila Muchová. Ministerstvo financií očakáva v tomto roku rast HDP na úrovni 2,4 %.
Domáci dopyt ostáva podľa Muchovej stále v slušnej kondícii, ale obavy z externého prostredia sa nerozplynuli. „Finálna podoba brexitu stále nie je známa, v hre ostáva tiež pomalší rast Nemecka, eurozóny a Číny či nedoriešené spory v zahraničnom obchode a hrozba protekcionizmu,“ dodala analytička.
Odhad rastu HDP na úrovni 1,3 %, ktorý vo štvrtok zverejnil Štatistický úrad SR, je najpomalší medziročný rast HDP od štvrtého kvartálu 2013, upozornila analytička Wood & Company Eva Sadovská. Priemyselná produkcia sa na celkovom hospodárstve našej krajiny podieľa v posledných kvartáloch približne 23 %. Aj preto je priemyselná produkcia jedným z najsledovanejších ekonomických ukazovateľov počas týchto aj nasledujúcich mesiacov. „To, koľko sa na Slovensku vyrobí, závisí vo veľkej miere od dopytu zo zahraničia,“ pripomenula Sadovská.
Svetlom na konci tunela môže byť podľa Lehutu postupne stabilizujúca sa situácia v Nemecku, ktoré je naším najväčším obchodným partnerom. Najväčšia ekonomika eurozóny v treťom štvrťroku vykázala mierny rast HDP, štvrťročne o 0,1 % a nie pokles, ako sa očakávalo. Technickej recesii, teda dvom za sebou idúcim poklesom HDP, sa tak znovu vyhla.
Eurostat zverejnil rast HDP za tretí kvartál 2019 za väčšinu krajín EÚ. Žiadna z nich, teda ani Nemecko, sa nedostala do recesie. Dokonca každá zo zverejnených ekonomík zaznamenala ako medzikvartálny, tak aj medziročný nárast HDP. Na medziročnej báze najviac poskočila ekonomika Maďarska s rastom HDP o 4,8 % a Poľska s rastom HDP o 4,0 %. Naopak, najpomalší nárast oproti vlaňajšku evidovali v Taliansku, a to o 0,3 % a v Nemecku o 0,5 %. Eurozóna zaznamenala oproti tretiemu štvrťroku 2018 nárast o 1,2 %, EÚ potom o 1,3 %.

Súvisiace články

Aktuálne správy