oPeniazoch.sk, AIER Foto:getty images
Diéta v skratke kedysi znamenala menej jesť a viac sa hýbať. Ale pokrok v tejto oblasti spôsobil, že aj na diétu vznikli nové pohľady. Okrem vedeckých poznatkov na tom má svoj podiel internet a jeho schopnosť osloviť veľké množstvo ľudí, či vývoj naprieč politickým a kultúrnym spektrom. Len sa zamyslite, o koľkých druhoch diét ste počuli za ostatných 20 rokov?
Medzi najrozšírenejšiu patrí diéta, pri ktorej je označený „nepriateľ“, prinajlepšom potrebné zlo, ktoré sa má zrátať a obmedziť za takmer akúkoľvek cenu. Donedávna medzi takýchto nepriateľov sa najčastejšie označoval cholesterol, potom tuk, neskôr sacharidy, často s protichodnými názormi na to, čo by ľudia vlastne mali jesť. Potom sú tu diéty, ktoré sa snažia spustiť nejaký špecifický telesný proces, ako je keto, diéta s glykemickým indexom, či prerušovaný pôst. Netreba zabúdať ani na „diéty identity“. Nedávna Svetový deň vegánov bol ako prsknutie oleja do ohňa pri výmene názorov na sociálnych sieťach medzi vegánmi a „mäsožravcami“. Sú to diéty identity, pretože vo všeobecnosti ide o určitý pohľad na svet prekračujúci mantinely stravovania. Zástupcovia diéty identity spustili celú škálu presvedčenia, počnúc tým, ako mäso ničí svet, až po to, ako presvedčení vegáni likvidujú spoločnosť. Stúpenci všetkých vyššie uvedených príkladov a desiatky ďalších sú vyzbrojení teóriou a tvrdými dátami, aby dokázali vysvetliť, prečo majú pravdu a všetci ostatní sa mýlia.
Medzi stúpencov jednotlivých táborov neraz patria aj ekonómovia, rovnako používajú tieto protichodné výsledky týkajúce sa výživy, akoby nejakým spôsobom odrážali vedu ako takú. Ako keby nám hovorili, skrátené do jednej vety, že najlepšou vecou na stravovanie je to, čo dokážeme dopestovať na poliach. Ak by sa niekto ekonóma spýtal, ako je možné, že nedokázal predpovedať krízu v roku 2008, alebo ako je možné, že na svete je ešte stále chudoba, asi by to nedokázal zhrnúť do niekoľkých slov. Podobne ako ekonómia, je aj veda o výžive zložitá. Ľudská fyziológia, individuálne rozdiely a množstvo psychologických, kultúrnych, ekonomických a dokonca aj logistických faktorov rozhoduje o spôsobe stravovania a životnom štýle. Táto zložitosť má za následok, že obe oblasti sa bránia dokazovaniu alebo predpovedaniu vecí, hoci sa niektorí mylne domnievajú, že práve predpovede sú náplňou ich práce. Rovnako nedokážu odmietnuť nesprávny názor do tej miery, aby stále nezostávalo päť alebo desať akademikov z celého sveta, ktorí tomuto názoru aj naďalej budú veriť.
Pritom nejde o odmietnutie absolútnej pravdy. Určite existujú diéty, ktoré spôsobujú viac škody ako úžitku. Problém je v tom, že často nemôžeme odmietnuť nesprávne názory tak nezvratne, že ich najvernejší priaznivci sú nútení to jednoducho vzdať. Ďalšou možnosťou, keď vidíme toľko zdanlivo protichodných názorov, je to, že si navzájom neprotirečia. Celkové povedomie o tom, čo jete, je dôležitejšie ako to, či jete výhradne mäso alebo zeleninu.
Predpokladajme, že máte v kuchyni len dve potraviny: zemiakové lupienky a brokolicu. Chipsy sú často príliš lákavé, aj keď viete, že ich konzumácia ide proti vášmu presvedčeniu. Brokolici je v tomto prípade oveľa ľahšie odolávať. Teraz sa presunieme do obchodu. V novom prostredí už rozdiel medzi brokolicou a lupienkami nie je až taký, ako keď ich máte na stole v kuchyni. Z rovnice sme odstránili okamžité uspokojenie, ktoré, ako sa zdá, má skutočný dopad (u niekoho viac, u niekoho menej). Vedomé rozhodnutie začať s diétou a riadiť sa nejakými pravidlami je v odôvodnení dôležitejšie ako forma stravy. Keď pred vás postavia balíček lupienkov, váš mozog je nútený prepočítať kalórie alebo sacharidy, skontrolovať, aká je denná dávka, alebo sa pozrieť na prísady. Čo ste v tejto chvíli urobili, je, že ste prijali rozhodnutie. Viac o veci premýšľate a posúvate sa do oblasti poznania, kde ľahšie dochádza k sebaovládaniu. O vysvetlenie toho, čo sa v mozgu odohráva, sa pokúsil psychológ a laureát Nobelovej ceny Daniel Kahneman. „Systém 1“ je rýchly, inštinktívny a emotívny, kým „Systém 2“ je pomalší, rozvážnejší a logickejší. “Je paradoxné, že mnohé na poli behaviorálej ekonómie, práce tých, ktorí vyrastali na Kahnemanovi, bolo sklamaním. Predovšetkým preto, že sa neriadili základným pohľadom, ale namiesto toho sa venovali vylepšeniam matematických problémov, ktoré predstavujú rozhodovanie pri rôznych druhoch psychologického skreslenia.
Niektorí ľudia sa zdravo stravujú aj bez cudzej pomoci. Zvyčajne títo ľudia trávia svoj voľný čas športovaním, či meditovaním. To množstvo protichodných názorov v rámci diét ale napriek všetkému funguje. Stačí sa držať niekoľko pravidiel a rozhodnutie o tom, čo a kedy jesť, sa presunie do pomalšej a inteligentnejšej časti mozgu.
Autorom je ekonóm Max Gulker, titul PhD z ekonómie získal na Stanfordskej univerzite. V súkromnom sektore pôsobil ako konzultant veľkých technologických a finančných firiem v oblasti protimonopolných a iných sporov.
