S&P zvýšila úverový rating Grécka o jeden stupeň

Agentúra Standard & Poor's (S&P) zvýšila v piatok (25.10.) večer úverový rating Grécka o jeden stupeň.

Agentúra Standard & Poor’s (S&P) zvýšila v piatok (25.10.) večer úverový rating Grécka o jeden stupeň. Odôvodnila to lepšími vyhliadkami na rast jeho ekonomiky aj plnenie rozpočtových cieľov. Tento krok signalizuje dôveru S&P v novú grécku vládu a jej politiku.
Po 16 mesiacoch od ostatného zlepšenia ratingovej známky S&P v piatok vo vyhlásení uviedla, že zvyšuje rating dlhodobých záväzkov Grécka v cudzej mene na BB- z B+. Výhľad ratingu zostáva pozitívny, čo znamená jeho možné ďalšie zvýšenie v budúcom roku.
No aj napriek zlepšeniu zostáva rating Grécko stále tri stupne pod hranicou investičného pásma, čo ukazuje, že krajina musí urobiť ešte viac, aby prekonala túto hranicu. Aj odchádzajúci prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi tento týždeň uviedol, že aj keď Grécko zotavilo z problémov, musí pokračovať v reformách.
„Naše hodnotenie Grécka odráža zlepšujúci sa hospodársky výhľad sprevádzaný silnou výkonnosťou rozpočtu a priaznivou štruktúrou štátneho dlhu,“ uviedla vo vyhlásení S&P ale zároveň dodala, že krajina stále zápasí s vysokými dlhom a jej bankový systém je stále pod tlakom pre veľký objem zlyhaných úverov.
Novému premiérovi Kyriakosovi Mitsotakisovi sa od júla, keď nastúpil do úradu, podarilo získať súhlas veriteľov s rozpočtom na rok 2020, aj odblokovať veľkú investíciu do Hellinikonu, ktorá by mala premeniť bývalé letisko na aténsku riviéru. A dostal aj zelenú od Európskej komisie pre ambiciózny plán, známy ako Herkules, ktorý má pomôcť bankám znížiť zlé úvery o približne 30 miliárd eur.
Investori už zareagovali na jeho kroky. Výnosy gréckych dlhopisov sú rekordne nízke, aténsky burzový index je medziročne o 42 % vyšší a krajine sa dokonca podarilo požičať si na tri mesiace peniaze so záporným výnosom.
No toto oživenie stále nestačí na úplne vyriešenie problémov, ktoré sa začali pred desiatimi rokmi, keď bolo Grécko epicentrom európskej finančnej krízy. Jeho hrubý domáci produkt (HDP) sa počas krízy znížil o 25 % a stále má najvyšší pomer dlhu k HDP v rámci eurozóny. Potrebuje tiež ozdraviť bankový sektor redukciou zlých úverov, aby finančné ústavy mohli „naolejovať“ kolesá reálnej ekonomiky. Objem zlyhaných úverov je v súčasnosti na úrovni 75 miliárd eur, čo zodpovedá 40 % produkcie krajiny, a do konca roku 2021 ho musia banky znížiť o približne 50 miliárd eur, aby splnili regulačné ciele.