oPeniazoch.sk, theconversation;CNBC Foto: SITA/AP
Cenu Sveriges Riksbank za ekonomické vedy na pamiatku Alfreda Nobela 2019 získali Abhijit Banerjee, Esther Duflová a Michael Kremer „za experimentálny prístup k zmierneniu globálnej chudoby“. Výbor ocenil význam rozvíjajúcich sa ekonomík v dnešnom svete, ako aj inovatívne prístupy týchto troch ekonómov.
Globálna chudoba zostáva aj naďalej veľkou výzvou. Laureátom z roku 2015 je Angus Deaton. Cenu získal za prínos v oblasti, ktorá skúma príčiny globálnej chudoby v rozvojovom svete a spôsoby ako s ňou čo najúčinnejšie bojovať. Skúmal spotrebiteľské rozhodnutia a meranie blahobytu, najmä medzi chudobnými.
Dobre rozvinutá teória môže zdôrazniť príčiny chudoby a na základe toho navrhnúť účinné politiky na boj proti nej. Nemôže nám však dať presnú odpoveď na to, aké silné budú konkrétne politické opatrenia v praxi zavedené. Práve toto riešili Banerjee, Duflová a Kremer. Výbor síce uviedol niekoľko príkladov dopadu ich práce, vrátane toho, ako ich výskum pomohol vzdelávaniu či zdravotníctvu v rozvojovom svete, či prístupu k úverom, najmä v Indii a Keni, ale to bolo všetko. Aby sme lepšie pochopili dôležitosť ich práce, musíme niektoré veci rozmeniť na drobné.
Zoberme si napríklad detskú úmrtnosť a zdravie. Sú to problémy obrovského významu v rozvojovom svete. Teória nám môže hovoriť o tom, že posilnenie postavenia žien je dôležité z hľadiska zdravia a úmrtnosti detí. Ale nemôže nám povedať, ktorá politika bude v boji proti tomu najúčinnejšia. Mohli by sme sa zamerať na vzdelávanie matiek alebo na prístup k zdravotnej starostlivosti, rovnako ako na zastúpenie voličov vo voľbách, alebo na právne predpisy prípade definovania minimálneho veku pre uzavretie manželského zväzku. A čo je ešte dôležitejšie, teória nám nemôže povedať, aký veľký a významný vplyv budú mať tieto rôzne politiky. V tom je význam Nobelovej ceny za ekonómiu za tento rok.
Nový experimentálny prístup
Hlavným prínosom Banerjeeho, Duflovej a Kremera bol experimentálny prístup. Postavili vedecký rámec a použili tvrdé údaje na identifikáciu príčin chudoby, odhadnutie účinkov rôznych politík a vyhodnotenie ich nákladovej efektívnosti. Konkrétne vyvinuli na tento účel randomizované kontrolné pokusy (RCT). Použili ich na štúdium rôznych zavedených politík a na výber tých, ktoré sa ukázali ako najúčinnejšie.
Od polovice deväťdesiatych rokov začali Kremer a spoluautori sériu RCT v sektore školstva a vzdelávania v Keni. Navrhovali terénne experimenty s cieľom vyhodnotiť vplyv konkrétnych politík na zlepšenie výsledkov. Tento prístup bol revolučný. Experimenty ukázali, že ani viac učebníc, ani bezplatné školské stravovanie, nedokázali priniesť skutočné zmeny vo výsledkoch vzdelávania. Namiesto toho vypichli za najväčší faktor spôsob, akým vyučovanie prebiehalo.
Nasledovali štúdie Banerjeeho a Duflovej, často spolu s Kremerom a ďalšími. Spočiatku sa zameriavali na vzdelávanie a potom sa rozšírili do ďalších oblastí vrátane zdravotníctva, úverovania a poľnohospodárstva.
Banerjee a Duflová dokázali pomocou týchto štúdií vysvetliť, prečo niektoré firmy a ľudia v menej rozvinutých krajinách nevyužívajú lepšie dostupné technológie. Zdôraznili význam trhových nedokonalostí a vládnych zlyhaní. Navrhnutím politík zameraných na konkrétne riešenie príčin problémov pomohli skutočne prispieť k zmierneniu chudoby v týchto krajinách.
Banerjee, Duflová a Kremer tiež podnikli významné kroky smerom k uplatňovaniu konkrétnych zistení v rôznych kontextoch. Tým sa ekonomické teórie stimulov priblížili priamemu uplatňovaniu, čím sa zásadne zmenila doterajšia prax. Pomocou praktických, overiteľných a kvantitatívnych poznatkov na izolovanie príčin chudoby vypracovali primerané politiky založené na reakciách na správanie.
Vplyv ich práce na výsledky vývoja v reálnom svete je nesmierne významný. Ich práca a značné množstvo výskumov, ktoré ju nasledovali, preukázali dôkazy o boji proti chudobe v mnohých rozvíjajúcich sa ekonomikách. A neustále rozširujú svoj horizont, ktorý teraz zahŕňa aj politiku v oblasti klímy a životného prostredia, sociálne siete a kognitívnu vedu.
Otázka rozmanitosti
Nobelova cena za ekonomiku za rok 2019 je tiež významná z dôvodov inkluzivity. Dopad, ktorý vyvolal prístup Banerjeeho, Duflovej a Kremera, nastal veľmi rýchlo, za menej ako dve desaťročia. To vysvetľuje, prečo je Duflová vo veku 47 rokov je najmladším laureátom Nobelovej ceny za ekonómiu. Je tiež druhou ženou po Elinor Ostromovej z roku 2009. Banerjee, ktorý je zároveň jej manželom, je tretím laureátom, podobne ako Arthur Lewis v roku 1979 a Amartya Sen v roku 1998, inej ako bielej pleti.
Duflová uviedla, že dúfa, že jej víťazstvo „bude inšpirovať mnoho ďalších žien k tomu, aby pokračovali vo svojej práci“. Počas tlačovej konferencie tiež uviedla, že dúfa, že jej víťazstvo môže prinútiť „mnoho ďalších mužov, aby k ženám pristupovali s rešpektom, ktorý si zaslúžia“. Rodová nerovnováha medzi laureátmi podľa nej odráža „štrukturálny“ problém v ekonómii. „Myslím si, že toto povolanie si začína uvedomovať klímu a spôsob, akým sa k sebe správame, a že to nevedie k tomu, že bude v tejto profesii viac žien," uviedla Duflová pre Nobelprize.org. „Je to spôsob, akým ľudia spolu hovoria a vzájomne na seba obracajú na seminároch, musíme pracovať na tom, aby to bolo úctyhodnejšie a pre ženy prijateľnejšie." Aj keď verí, že sa to začína meniť s nástupom mladšej generácie ekonómov, „nedeje sa to dosť rýchlo“. Ekonómka tiež uviedla, že v jej profesii chýba etnická rozmanitosť. V nedávnom čísle časopisu Nature, Göran Hansson, vedúci Kráľovskej švédskej akadémie vied, ktorá udeľuje Nobelovu cenu, zdôraznil opatrenia na riešenie nerovnosti medzi pohlaviami a rasou medzi víťazmi. „Chceme sa ubezpečiť o výbere žien do akadémie“, z ktorej jednotlivé výbory vyberajú laureátov na cenu pre chémiu, fyziku a ekonómiu.
