Štáty Európskej únie by mali efektívnejšie zavádzať opatrenia v boji proti praniu špinavých peňazí a zvážiť vytvorenie nezávislého úradu pre dohľad nad rizikovými finančnými operáciami. Zhodli sa na tom ministri financií EÚ, ktorí debatovali o napĺňaní vlani prijatého akčného plánu.
"Účinný boj s korupciou, obchodovaním s ľuďmi, daňovými únikmi či terorizmom vyžaduje efektívne zastavovanie toku peňazí, z ktorého sú tieto aktivity financované," vyhlásil po rokovaní fínsky minister financií Mika Lintilä, ktorého krajina Rade EÚ predsedá. Ministri podľa neho dospeli k trom zásadným zhodám.
– Krajiny EÚ by mali aktívnejšie zjednocovať svoje zákony a zavádzať európske pravidlá zamýšľané ako prevencia prania špinavých peňazí, ktorých v rámci akčného plánu ponúkla Európska komisia hneď päť.
– Štáty budú diskutovať o vytvorení orgánu, ktorý by mal mať nezávislú štruktúru a rozhodovacie právomoci.
– Chcú tiež zabezpečiť jasné právne predpoklady na výmenu informácií medzi rôznymi úradmi.
Akčný plán proti praniu špinavých peňazí EÚ prijala vlani v decembri v reakcii na škandály v bankách niekoľkých štátov, napríklad Dánska, Estónska, Luxemburska, Španielska či Holandska. Pozostáva z radu čiastkových krokov, z ktorých medzi tie najnovšie patrí vytvorenie registra skutočných vlastníkov spoločností či evidencia obchodníkov s virtuálnymi menami. Na prípadných ďalších krokoch budú musieť štáty spolupracovať s novou komisiou, ktorá nastúpi za tri týždne.
Budúci výkonný podpredseda EK Valdis Dombrovskis počas utorkového vypočutia v europarlamente odmietol sľúbiť, že by v nadchádzajúcom päťročnom období inicioval vznik nového úradu, o ktorom teraz hovorili ministri. Záväzné závery k akčnému plánu mienia podľa fínskeho predsedníctva prijať ministri financií na decembrovom rokovaní.