oPeniazoch.sk, QZ;FT Foto: SITA/AP
Šéf jednej z najväčších európskych bánk hovorí, že jeho kolegovia by už mali prestať nariekať nad negatívnymi úrokovými sadzbami, ktoré poškodzujú ziskovosť veľkých veriteľov v regióne.
„Banky v Európe sú na financovanie hospodárstva,“ povedal Jean Pierre Mustier, prezident Európskej bankovej federácie (EBF) a generálny riaditeľ UniCredit. „Dnes máme záporné sadzby. Tak to je. Záporné sadzby slúžia spoločnosti. Nie proti bankám alebo pre banky.“
Obavy z ekonomickej stagnácie, alebo dokonca recesie, roky viedli centrálnych bankárov v Tokiu, Frankfurte a Washingtone k zvyšovaniu výnosov dlhopisov v nádeji, že tým podporia svoje ekonomiky a vytvoria pracovné miesta. Účelom nižších výnosov je znížiť náklady na pôžičky a podnietiť investorov, aby viac riskovali a poskytovali peniaze do podnikateľského prostredia, čím sa podporí rast a zamestnanosť. Európska centrálna banka už oznámila reštart svojho programu nákupu dlhopisov, známy ako kvantitatívne uvoľňovanie alebo QE, pre oživenie hospodárskeho rastu.
Keď sa však sadzby priblížia nule, alebo klesnú pod nulu, môže zmiznúť rozpätie medzi úrokovými sadzbami z vkladov, ktoré platia banky keď si peniaze požičiavajú, a úrokovými sadzbami úverov, pri ktorých požičiavajú peniaze. Čistá úroková marža je dôležitým motorom zisku pre veriteľov a dáva americkým bankám väčší priestor na investovanie do technológií a talentov. V Európe sú medzitým čoraz viac rozšírené záporné úrokové sadzby.
Vedúci predstavitelia niektorých najväčších európskych finančných inštitúcií, napríklad generálny riaditeľ Deutsche Bank Christian Sewing, protestovali proti politikám ECB. Sťažovali sa dokonca aj niektorí predstavitelia centrálnej banky, ako napríklad Sabine Lautenschlaegerová.
Na summite EBF Mustier poukázal na to, že záporné úrokové sadzby by mohli pomôcť aj bankovému sektoru. Finančné spoločnosti by mohli byť bez QE menej ziskové, pretože bez kvantitatívneho uvoľňovania by ekonomika nedosiahla tak dobrú výkonnosť. Banky by sa mali uistiť, že nízke a záporné úrokové sadzby prenesú na svojich klientov, aby politika centrálnych bánk bola čo najúčinnejšia, uviedol Mustier.
Mustier, ktorý svoju kariéru odštartoval v Société Générale v roku 1987, uviedol, že EBF nebude komentovať krok regulátorov, ktorí má bankám spôsobovať straty. V staršom rozhovore pre Financial Times však zopakoval, že na európske banky dohliada päť strážnych psov. Tieto subjekty môžu vyžadovať, aby banky regiónu držali viac kapitálu ako veritelia v USA, čo ich znevýhodňuje. „Konkurujú nám pokiaľ ide o financovanie stredných klientov na trhu v Európe? Nie,“ povedal Mustier o amerických firmách. "Konkurujeme americkým bankám v jednej veľmi dôležitej veci. Našou cenou za kapitál od investorov."
Šéf UniCredit zašiel ešte ďalej. Poznamenal, že veľké americké banky sa považujú za americké finančné inštitúcie a za firmy so sídlom v New Yorku alebo Severnej Karolíne, hoci tieto mestá sú ústredím gigantov JPMorgan Chase a Bank of America. Mustier pripustil, že napríklad UniCredit sa stále vníma skôr ako talianska než ako európska. V Európe je vždy vláda zainteresovaná do finančnej pomoci pri odstraňovaní škôd, keď domáca banka krachne. V USA túto úlohu zohrávajú najmä federálna vláda a Federálny rezervný systém.
Mustier tvrdí, že toto rozdrobenie je pre európske firmy nevýhodou, keď sa snažia získať kapitál od investorov, ktorí musia analyzovať odvetvie podľa faktorov pre jednotlivé krajiny. „Nemáme bankový sektor,“ uviedol. „Dokončenie bankovej únie je o tom, že bude jeden bankový sektor.“
Paradoxne však Mustier predtým uviedol, že nie je za jednotný celoeurópsky systém poistenia bankových vkladov. Pre Financial Times povedal, že takéto usporiadanie by bolo politicky náročné, pretože existuje podozrenie, že by ho krajiny zneužili, ak by daňových poplatníkov jedného štátu prinútili zaplatiť straty v inom štáte.
Pokiaľ ide o veľké americké technologické spoločnosti, Google, Amazon a Facebook, alebo GAFA, ako im hovoria Francúzi, Mustier uviedol, že je potrebné opätovne nastaviť pravidlá hospodárskej súťaže. V európskych nariadeniach o otvorenom bankovníctve sa vyžaduje, aby finančné spoločnosti sprístupnili svoje zákaznícke údaje konkurencii, ak o to zákazník požiada. Keď sa veľké technologické spoločnosti dostanú k platbám a iným finančným službám, mohli by potenciálne žiadať údaje o zákazníkoch od európskych veriteľov. GAFA však nie sú povinné sprístupňovať svoje údaje bankám, uviedol Mustier. „Potrebujeme spravodlivé a rovnaké podmienky s fintech spoločnosťami a čo je ešte dôležitejšie, aj s GAFA,“ uzavrel Mustier.
