Európski lídri nechajú hospodárske spomalenie prerásť do vážnej krízy

, MarketWatch Foto:SITA/AP

Európa čelí dvojitej neistote. Prvá je zo zahraničia, kvôli spomaľujúcemu svetovému obchodu spôsobeného americkými clami a s hrozbou ďalšej eskalácie. Druhá je z domáceho prostredia. Rastúca pravdepodobnosť tvrdého Brexitu.

Ekonomika eurozóny naďalej spomaľuje. Prognózy sa pravidelne ukazujú ako príliš optimistické. Po poslednom znížení odhadov HDP Európska centrálna banka v tomto roku zaznamenala rast hrubého domáceho produktu o 1,1 % tento rok a 1,2 % v roku 2020. Znížila tak odhady z júna na úrovni 1,2 % v roku 2019 a 1,4 % v nasledujúcom.

ECB, ako aj všetky významné medzinárodné organizácie, ako je Medzinárodný menový fond alebo Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj, vyzvali na výrazný fiškálny stimul, aby sa predišlo, že sa zo súčasného spomalenia Európy stane recesia. Rozdelené európske vlády sa doteraz k týmto výzvam stavali rôzne.

Čo hovoria čísla
Nemecké ministerstvo hospodárstva v pondelok uviedlo, že objednávky domácich výrobcov naďalej klesali, v auguste o 0,6 %. Upozornilo aj na náhly pokles domáceho dopytu, a to aj napriek vyššiemu počtu pracovných miest v tom istom mesiaci. Najväčšia a až do tohto roku najdynamickejšia ekonomika v eurozóne flirtuje s recesiou. Popredné ekonomické inštitúty v krajine vidia tento rok rast na úrovni 0,5 % a v roku 2020 o 0,6 %. Recesia vo výrobnom sektore sa teraz rozširuje na služby.

Medzitým eurozóna, ako najotvorenejšie hospodárstvo na svete, začína pociťovať aj dopady obchodnej vojny. Inflácia v tejto oblasti v auguste poklesla na 0,9 %, čo je výrazne pod oficiálnym cieľom centrálnej banky, ktorým je takmer dvojpercentná.

Fiškálny stimul je potrebný aj cenovo dostupný
Menová politika sa minulý mesiac opäť zmiernila. ECB prišla s ešte nižšími zápornými sadzbami a ohlásila nový program nákupu aktív. Ako poznamenal prezident centrálnej banky Mario Draghi, celé oživenie Európy v posledných rokoch možno pripísať menovej politike. Čím je však politika ECB voľnejšia, tým väčšie sú jej nezamýšľané dôsledky, najmä v bankovom sektore.

Medzitým zostáva fiškálna politika zhruba neutrálna. Celkový štatistický deficit eurozóny v minulom roku dosiahol podľa štatistického inštitútu EÚ Eurostatu  0,5 % HDP. V čase, keď sú úrokové sadzby takmer nulové alebo dokonca záporné, viac pôžičiek nemusí nutne zvyšovať dlhové zaťaženie, ako poznamenal Olivier Blanchard, bývalý hlavný ekonóm MMF.

V celej eurozóne by bolo potrebné aj viac výdavkov vo forme verejných investícií do infraštruktúry, ekologického prechodu alebo nástrojov na ďalšiu integráciu menovej únie, ako je napríklad spoločný systém poistenia v nezamestnanosti alebo záruka za bankové vklady.

Prekážkou je politika
Krajiny s vysokou úrovňou verejného dlhu, ako je napríklad Taliansko s viac ako 130 % HDP, alebo Francúzsko s takmer 100 %, si nemôžu dovoliť pôžičku, dokonca ani pri veľmi nízkych úrokových sadzbách. A krajiny, v ktorých sa dlh v posledných rokoch rýchlo znížil, napríklad Holandsko alebo Nemecko, sa zdráhajú míňať viac. V prípade Nemecka významnému stimulu bráni ústavná „dlhová brzda“ a politická dohoda o vyrovnanom rozpočte.

Hlavnou prekážkou ale nie sú financie, ale politika. Na úrovni eurozóny sa objavujú návrhy na vytvorenie spoločného rozpočtu, ktorý bude slúžiť ako nástroj v čase krízy. A v Nemecku sa ani jedna z oboch strán vládnej koalície nechce javiť ako strana, ktorá by obhajovala vzdanie sa záväzku vyrovnaného rozpočtu – tzv. schwarze null. Aj keď by to mohlo byť žiaduce, ako to tvrdí väčšina odborníkov,  vrátane tých z Berlína. Avšak fiškálna podpora v krajine šetrných sporiteľov by bola zjavne nepopulárna.

Iróniou je, že eurozóna vďačí za svoju väčšiu fiškálnu flexibilitu politike centrálnej banky. Nižšie úrokové sadzby znamenajú, že vlády utrácajú menej za úroky, ktoré klesli asi o 3 % z príjmov vo Francúzsku a Nemecku, uvádza Erik Nielsen, hlavný ekonóm UniCredit. Je teda pravdepodobné, že európske vlády počkajú, kým sa spomalenie zvrhne do vážnej krízy, a až následne začnú niečo robiť. A potom to možno ani neurobia spoločne.

Súvisiace články

Aktuálne správy