oPeniazoch.sk, AP;The New York Times Foto: SITA/AP;YT/fox news
Americká vláda sa ešte pomaly nespamätala z rozpočtovej krízy, ktorá krajinu ochromila v úvode roka, a na obzore sa objavuje kríza ďalšia. Tvrdí to think tank Bipartisan Policy Center, podľa ktorého by administratíva Donalda Trumpa mohla v septembri zostať bez peňazí kvôli nižším než očakávaným daňovým výnosom.
Daňové príjmy rastú zhruba 2-3 % tempom, v rozpočte sa však počítalo s tempom rastu zhruba o 5-6 %. Analýza Bipartisan Policy Center teda píše o "významnom riziku", že americká vláda bude bez peňazí už na začiatku septembra, pritom predchádzajúce prognózy počítali s tým, že zákonodarcovia budú mať čas aspoň do októbra. Pred blížiacou sa krízou varoval už v júni americký minister financií Steven Mnuchin, ktorý je hlavným vyjednávačom Trumpovej administratívy. Kongres sa tak teraz ocitá pod tlakom, lebo aktuálne zostávajú len tri pracovné týždne do plánovaného šesťtýždňového letného voľna. "Naša nová analýza odhalila nebezpečný scenár, ktorý nie je možné ignorovať. Rozpočtoví vyjednávači musia vedieť, že čas sa kráti," dodáva k tomu Shai Akabas, riaditeľ oddelenia pre hospodársku politiku BPC,
Oleja do ohňa navyše v úvode týždňa prilial rozpočtový výbor Kongresu (CBO), ktorý uviedol, že pre prvé tri štvrťrok fiškálneho roku 2019 očakáva rozpočtový deficit 746 miliárd USD, pričom federálne výdavky by v tomto období mali byť medziročne vyššie o 208 miliárd dolárov. Za celý fiškálny rok 2018 bol rozpočtový deficit Spojených štátov 779 miliárd dolárov, a bol tak najvyšší od fiškálneho roku 2012. Ak by deficit pokračoval v nastavenom tempe rastu, mohol by v celoročnom horizonte prekonať hranicu bilión dolárov. Analytici preto varujú, že neplnenie záväzkov americkej vlády by mohlo otriasť dlhopisovým trhom a zvýšiť náklady na pôžičky vlády i jednotlivcov. Vylúčiť ale nemožno ani zhoršenie ratingu USA alebo jeho výhľadu.
Známy ekonóm N. Gregory Mankiw z Harvardu na stránkach The New York Times pripomína, že v niektorých prípadoch majú rozpočtové deficity, ktoré dlhy zvyšujú, zmysel.
Napríklad v čase, keď je ekonomická aktivita v útlme. Vtedy automaticky klesajú daňové výnosy a zvyšujú sa vládne výdavky. Ak by mal byť rozpočet vyrovnaný, vláda by musela ísť proti tomuto trendu, ale tým by brzdila ekonomiku v čase, keď by jej to škodilo najviac. Vláda tak naopak často využíva svoje rozpočty pre vyrovnanie cyklu a podporu hospodárstva počas recesie. V USA to tak bolo za prezidenta Ronalda Reagana, Georga W. Busha či Baracka Obamu. Ako ale tvrdí Mankiw, "súčasné deficity sa tak ľahko ospravedlniť nedajú."
Prezident Trump nemôže tvrdiť, že príčinou deficitov sú ozbrojené konflikty, pretože tie sa on sám naopak snaží obmedziť. Pre deficity nehovorí ani ekonomická situácia, pretože tá je dobrá, zamestnanosť sa zlepšuje a nezamestnanosť dosahuje 3,6 %. To je najmenej od roku 1969. V takejto situácii by deficity mali byť minimálne, ale napríklad projekcia Rozpočtovej kancelárie Kongresu ukazuje, že by s pomerne optimistickými predpokladmi mali v roku 2023 dosiahnuť 4,6 % HDP.
Uvedený vývoj podľa Mankiwa znamená, že americké vládne dlhy postupne porastú na rekordné úrovne, "čo nie je udržateľné." Ako sa dá táto situácia riešiť? Podľa ekonóma sa musí nájsť skutočne veľa peňazí. Buď znížením výdavkov, alebo zvýšením daní.
Mankiw by zvolil obmedzenie výdavkov. Cestou by mohlo byť zvýšenie veku odchodu do dôchodku, kedy by vláda "stále poskytovala záchrannú sieť veľmi starým, ale ostatní by museli pracovať, alebo žiť na začiatku staroby zo svojich úspor". Mankiw ale chápe, že takýto prístup nemusí nájsť pochopenie a potom zostáva len zvyšovanie daní. Nesúhlasí však s ľavicovými názormi, ktoré tvrdia, že všetko vyrieši zdanenie bohatých. Na to sú vládne dlhy príliš vysoké. Američania tak podľa neho budú musieť zvažovať zdanenie širokej populácie a na to by mohla poslúžiť napríklad daň z pridanej hodnoty, ktorá je v Európe široko rozšírená. "Ak nebudeme viac platiť my, budú platiť naše deti," uzatvára ekonóm.
