oPeniazoch.sk, AIER Foto: TASR/R.Hanc;P.Ďurčo;M.Baumann;getty imgs
Rovnaké myšlienky sa objavujú znova a znova. Zdravotná starostlivosť zadarmo, bezplatné vzdelanie, práca už len ako dobrovoľná činnosť popri základnom garantovanom príjme. S odchodom do dôchodku si už nikto nebude musieť lámať hlavu.
Popri týchto (predvolebných) sľuboch, nadobudnete pocit, že vláda je sťa by čarovná víla, ktorá dokáže ľuďom ponúknuť tovar a služby bez toho, aby sa museli obťažovať vzdať časti svojich príjmov. Je to svet bez cien, bez nárokov, bez nákladov, svet plný štedrosti pre všetkých, a to všetko len preto, že sa tak mocní rozhodli. Sila kúska papiera podoprená zákonom.
To je však len fantázia. Realita je radikálne odlišná. Všetko má svoju cenu. Cenotvorba vlády nepodlieha konkurenčným tlakom trhu. Je to iracionálna tvorba cien byrokratmi, kde sa vždy kladú podmienky. Ich nedodržiavanie je potrestané odňatím slobody a majetku. Toto je každodenná realita života pod vládnou kontrolou. V praxi má celkom ďaleko od dobročinnosti, ide skôr o vykorisťovanie a často celkom brutálne. Každodenná skúsenosť by mala byť varovaním pre každého, kto sa domnieva, že čím viac má štát od kontrolou, tým lepšie. Keď môže zasahovať do čoraz viac oblastí každodenného života.
Zoberme si pre nás nepredstaviteľný príklad, že vláda má pod kontrolou vaše auto, že ho dokáže riadiť na diaľku z jedného bodu do druhého. Pritom niečo podobné sa stalo môjmu známemu, ktorý si naplánoval výlet do mesta so svojou priateľkou. Chceli tam stráviť noc. Vybrali sa na cestu s pocitom bezstarostnej jazdy a plní očakávania. Prešli len niekoľko kilometrov a už sa za nimi objavili modré majáky.
Policajt ich požadoval o identifikáciu. Vodič sa spýtal, prečo ho zastavili, ale policajt neodpovedal. Po kontrole dokladov si ešte pozrel EČ vozidla pre prípadné problémy. Potom odišiel a po nejakom tom čakaní sa vrátil, aby vodičovi oznámil, že príde o vodičák, kvôli nezaplatenej pokute za prekročenie rýchlosti. Bola to studená sprcha. Tvrdenie proti tvrdeniu, vodič trval na tom, že pokuta zaplatená bola. Elektronická databáza ale nič také neevidovala. Keďže príbeh sa odohrával v USA, policajt vodičovi oznámil, že ho môže zatknúť, ale že svoj súcit vyjadrí tým, že len zabaví auto. Tak aj urobil a pár by tak potenciálne uviazol niekde na krajnici cesty. Požiadali ho o prevoz domov. Policajt milosrdne súhlasil.
Víkend plný zábavy bol nenávratne preč. Keď v pondelok na polícii otvorili dané oddelenie, stačil jeden telefonát. Policajt sa pomýlil. Nemal dôvod ich zastaviť. Čo teraz? Možno stráviť niekoľko dní na súde s advokátom. Výsledkom môže byť nejaká čierna bodka na policajtovom zázname. Alebo možno ani to. Najhorší možný výsledok by pre policajta bolo dočasné prepustenie, platené voľno. Ale to pravdepodobné nie je. Navyše sú tu ešte náklady. Poplatok za odťahovku, poplatok za nútené parkovanie, poplatok za obnovenie vodičského oprávnenia, súdny poplatok a nejaké ďalšie. Plus náklady na zničený víkendový výlet. A ešte trauma z toho, že hrozí zatknutie a že vláda dvojici dočasne ukradla auto.
Ale nakoniec sa ukázalo, že išlo o omyl. Predstavte si, ako by sa tento príbeh odohrával na Slovensku, kde ministerstvo vnútra dnes otvorene hovorí o slabom vymáhaní objektívnej zodpovednosti a plánoch, že tým, čo neuhradia poštou zaslanú pokutu, niekde na parkovisku odoberú evidenčné čísla vozidla. V novele zákona o cestnej premávke ministerstvo tvrdí, že vozidlo bez dokladov a tabuliek nebude možné používať, a preto by mohlo slúžiť ako nepriama zábezpeka zaplatenia sankcie.
Alebo iný prípad. Kúpite si auto a ak ho chcete používať, musíte si zaplatiť. Registračný poplatok, poplatok za EČ, poplatok za zaplatenie elektronického mýta, PZP, atď. Všetko povinne ak sa chcete presúvať autom. Ak na niečo zabudnete, mohli by vás zastaviť a pokutovať. V USA aj zatknúť a auto zhabať. Účet môže byť mastný, ale vopred netušíte nakoľko. Dá sa totiž vypísaný na čokoľvek. A ceny tvoria výlučne byrokrati. Nie sú také vysoké, aby vás motivovali k protestom, ale nie sú ani také nízke, aby nenaplnili kasu príjmami, ktoré majú zabezpečiť.
Na trhu je vždy tlak na znižovanie cien. Každý podnikateľ sa snaží znížiť náklady na prilákanie zákazníkov. Štát sa vždy snaží čo najviac zvýšiť svoje ceny, aby získal čo najviac z toho, čo vlastníte. Ste pokutovaní na každom kroku. Skutočnými obeťami sú, samozrejme, chudobní, ktorých „skásnu“ o peniaze, ktoré nemajú. Musia byť kreatívni pri získavaní peňazí, nie vždy to ide legálnym spôsobom.
Celý svet štátnych služieb je plný cien. Musíte ich akceptovať, nemáte na výber. Všade musíte zaplatiť. Ale prečo, keď túto úhradu už máte za sebou v podobe daní? Už ste zaplatili za všetky tieto služby. V praxi to znamená, že žiadna vláda nebude váhať, aby vám vyúčtovala všetko, čo vám poskytne zadarmo.
Poplatkom nemôžete uniknúť. Daň taká alebo onaká, tisíce spotrebných daní, daň z tabaku, daň z alkoholu, daň za to, že ste SZČO, daň z benzínu, daň z elektriny , daň z vody, daň z televízie, daň z odvozu odpadu, daň z ubytovania… Dane pokrývajú existenciu mnohých služieb, ale zaujímavé je aj to, že vláda zdaní poskytovateľa služby a zdaní aj toho, kto službu využije. Skúste si spomenúť na jedinú vec, ktorú vláda skutočne ponúka úplne zadarmo.
Táto skutočnosť by mala prinajmenšom našepkať niečo o tom, nakoľko sú vierohodné tvrdenia, že v budúcnosti zázračne dostanete niečo od vlády zadarmo. Každý takýto sľub by mal byť vítaný okamžitou, empiricky overenou nedôverou.
Autorom je Jeffrey A. Tucker šéfredaktor Amerického inštitútu pre ekonomický výskum.
