oPeniazoch.sk, HOR Foto: SITA/AP;getty images
Levi Strauss je dnes firma s trhovou kapitalizáciou 8,6 miliardy dolárov a je po sieti Zara druhým najväčším predajcom džínsového oblečenia na svete. Tretie miesto patrí H&M.
V marci tohto roku sa na burzu cenných papierov vrátila ikonická značka Levi Strauss, ktorá o sebe tvrdí, že pred 150 rokmi priniesla na svet denimové oblečenie – u nás prezývané podľa rôznych značiek džínsy, rifle, levisky. Ich 501-ky sú symbolom takéhoto oblečenia na každom kontinente. Akcie na burzu uviedli v takzvanom duálnom systéme, čo znamená, že rodina majiteľov si ponechala 99 % hlasovacích práv cez „super akcie“ a investori si kúpili akcie s minimálnym dopadom na ovládanie firmy.
Vznik firmy sa datuje do roku 1853 keď začala ako obchod so sušeným tovarom a o približne 20 rokov neskôr si nechali patentovať farmárske nohavice s trakmi. Od odievania zlatokopov počas zlatej horúčky, k obliekaniu filmových hviezd v Hollywoode (James Dean v koženej bunde, bielom tričku a leviskách), cez obliekanie hudobných interpretov (Bruce Springsteen a jeho koncerty v leviskovej bunde) sa levisky dostali do zóny štandardu obliekania nezávislých a moderných ľudí.
Rodina Straussovcov a ich potomkovia Haasovci firmu už raz na burzu uviedli, keď v roku 1971 spravili prvé IPO. No zhruba o 15 rokov neskôr sa kvôli zhoršujúcim sa číslam, klesajúcim predajom a výsledkom rodina rozhodla, že firmu z burzy stiahne a spraví z nej opäť súkromnú spoločnosť.
V roku 1985 za 1,6 miliardy rodina Haas skúpila akcie od akcionárov a snažila sa oživiť predaje a rozbehnúť nové produkty. Tak na trh prichádza aj značka Dockers – nohavice na ležérno – oficiálne obliekanie, ktorá od roku 1986 tvorí akúsi alternatívu k modrej džínsovine. Khaki látka sa považuje za vhodnú k akejkoľvek košeli a saku, takže často ju vidíme na podnikateľoch a riaditeľoch veľkých korporácií.
Rast tržieb počas prvej polovice 90. rokov umožnil ďalšie skupovanie akcií, tentokrát už za 3,3 miliardy dolárov. Rekordné predaje dosiahla firma v roku 1996 keď jej tržby boli na úrovni 7,1 miliardy dolárov. Dnes sú ich ročné obraty niekde na úrovni 5,6 miliárd, no každoročne sa im darí rásť o dvojciferné čísla.
Nástupom Chipa Bergha na pozíciu CEO v roku 2011 sa Levis dostáva na rastovú krivku a snaží sa o silný marketing, či už cez šport – na 20 rokov si kúpili právo pomenovať štadión amerického futbalu v San Franciscu, alebo cez sociálne aktivity – Levis sa otvorene postavili za obmedzenie práva na nosenie a vlastnenie zbraní v USA po opakovaných streľbách na školách po celých USA.
Firma tiež radikálne inovuje výrobné procesy. Po nútenom presune výrobných závodov do krajín s nižšími mzdovými nákladmi (v Greensboro majú jedinú výrobnú linku na území USA) sa dnes firma snaží modernizovať vývoj a výrobné postupy.
Z výnosu z IPO približne 600 miliónov dolárov firma časť prostriedkov reinvestuje do inovácií a produktového vývoja. Časopis Fast Company zaradil Levi Strauss na 8. miesto v rebríčku 100 najinovatívnejších firiem najmä pre ich úspechy v inovácii výrobného procesu. Hlavné črty úspechu v odevnom biznise sú rýchlosť a udržateľnosť.
Levis úspešne presadzuje do praxe takzvaný systém FLX – Future Led execution (niečo v zmysle na budúcnosť orientovaná výroba), ktorý umožňuje rýchly vývoj a návrh dizajnu nových produktov pomocou počítačového zobrazenia a dizajnu. Tento spôsob skracuje čas od návrhu po zadanie do výroby, pretože modelovanie sa nerobí na reálnom produkte ale na jeho simulácii v systéme. Fázou číslo 2 je výroba a spracovanie látok.
Džínsovina sa opracúva tak, aby vyzerala už ako nosená či zodratá, čo sa deje najmä opakovaným praním v chemikáliách, ktoré nie sú práve najvhodnejšie pre životné prostredie a robotníkov. Levis prechádza na laserové opracovanie látok, čo je súčasne rýchlejšie (praním v chemikáliách viete vyrobiť 2 – 3 páry nohavíc za hodinu, laserové opracovanie trvá na jednom páre nohavíc 90 sekúnd), menej škodí vodným plochám a zároveň umožňuje vysokú mieru individualizácie výrobkov. Tento spôsob výroby tiež znižuje počet prebytkov, či nadbytočne vyrobených kusov odevov, čo je opäť pozitívny krok k udržateľnosti prostredia.
V niektorých predajniach si zákazník môže sám zvoliť jeden z 2000 vzorov na svoje budúce levisky a priamo v priestore predajne mu laserový stroj jeho nohavice dokončí. Budúcnosť by mohla vyzerať tak, že si budeme môcť cez aplikáciu svoje džínsy navrhnúť kdekoľvek a prevziať si ich buď v predajni, či u kuriéra.
