Silnejší berie: Vesmírne zdroje dokážeme vydrancovať rýchlejšie, než by sme očakávali

, The Conversation Foto: SITA/AP;TASR/AP

Donald Trump chce dostať ľudskú posádku opäť na Mesiac v najbližších piatich rokoch. Číne sa podarilo začiatkom roka pristáť na odvrátenej strane Mesiaca. Koncepcia K tomu ešte aktivita Európskej vesmírnej agentúry „lunárna dedina“ a nespočetné množstvo súkromných spoločností, ktoré sa pripravujú na komerčný let na Mesiac, naznačujú, že návrat ľudí na Mesiac je už na dosah. Ale je to dobrý nápad?

Dostupné zdroje sú obmedzené a to platí aj pre vesmír. Nová štúdia naznačuje, že aby sa zabránilo vyčerpaniu zdrojov slnečnej sústavy, ľudia by sa mali obmedziť iba na jednu osminu dostupných zdrojov. Dôvodom je niečo, čo sa nazýva „čas zdvojnásobenia“. Napríklad ekonomika, ktorá rastie o 10 % ročne, by potrebovala na zdvojnásobenie svojej hodnoty 7,3 roka. Pokiaľ ide o vesmír, na prechod z jednej osminy na 100 % sú potrebné iba tri časy zdvojnásobenia. Pri slabšej miere rastu spotreby kozmických zdrojov, o 3,5 % ročne, by sa jedna osmina vyčerpala po 400 rokoch. V tomto momente by však trvalo menej ako 60 rokov, kým by sa využili všetky zostávajúce zdroje v slnečnej sústave, čím by sa vytvoril obrovský problém pre akékoľvek budúce vesmírne hospodárstvo. A zostávalo by veľmi málo času na nájdenie riešenia.

Štúdia preto navrhuje, aby zostávajúcich sedem osmín časti slnečnej sústavy zostalo nedotknutých, „divočinou“ na skúmanie ale so zákazom využitia zdrojov.

Potenciál Mesiaca z pohľadu zdrojov a vedeckého využitia je veľký. Zdroje však nie sú rovnomerne rozdelené. Napríklad voda bude cennou komoditou, pretože sa môže používať na pestovanie plodín, na výrobu raketového paliva, prípravu vzduchu na dýchanie a samozrejme na priamu konzumáciu. Predpokladá sa, že lunárna voda je prítomná v podobe ľadu zmiešanom s lunárnym regolitom (pôdou) predovšetkým v trvalo zatienených kráteroch v polárnych oblastiach, čo z neho robí konečný a neobnoviteľný zdroj. Niektoré oblasti Mesiaca sú tiež mimoriadne bohaté na titán, ale opäť, cenná  ruda nie je v rovnakom množstve rozmiestnená všade.

Na spracovanie zdrojov budeme potrebovať energiu. Najrozšírenejšou formou energie na povrchu Mesiaca je slnečné žiarenie. Slnečná energia sa dá získavať na niekoľkých vybraných miestach. Na horských vrcholoch v blízkosti pólov je orientácia rotácie Mesiaca taká, že na ne Slnko svieti takmer nepretržite a ponúka neprerušovaný zdroj energie. Z vedeckého hľadiska predstavuje odvrátená strana Mesiaca vynikajúce miesto pre observatóriá rádiovej astronómie. Ionosféra Zeme má tendenciu blokovať rádiové vysielanie s najnižšou frekvenciou a vytvárať rušenie aj pri vyšších frekvenciách.

Je pravdepodobné, že pri takýchto obmedzeniach budú existovať konkurenčné požiadavky rôznych hráčov na rôzne oblasti povrchu Mesiaca. Ale kto vo vesmíre vlastní čo? V súčasnosti žiadna krajina si nemôže nárokovať na vlastníctvo kdekoľvek vo vesmíre na základe Zmluvy o vesmíre. Za zmienku určite stojí, že nie každá krajina zmluvu podpísala. V roku 2015 Spojené štáty schválili zákon, ktorý okrem iného umožňuje občanom USA „zapájať sa do komerčného prieskumu a využívania„ vesmírnych zdrojov “(vrátane… vody a minerálov)“. Hoci zákon jasne stanovuje, že USA uznávajú, že vesmír nie je suverénnym územím, zdá sa byť trochu nejasné, či obchodná súkromná spoločnosť, ktorá využíva zdroje vo vesmíre, skutočne koná „v prospech a v záujme všetkých krajín“, ako to definuje Zmluva o vesmíre.

Ak je vesmír, alebo aspoň jedna osmina zdrojov, skutočne rezervou celého ľudstva, potom to znamená, že zdroje tam skutočne majú kolektívne patriť celému ľudstvu?

Predpokladajme, že bude existovať medzinárodná dohoda o obmedzení aktivít vo vesmíre. Je zrejmé, že to bude pravdepodobne tak, že bohaté krajiny a/alebo silné korporácie sa dostanú na Mesiac a využijú tamojšie zdroje ako prví. Takýto scenár nie je bez precedensu tu na Zemi. Hlbokomorská ťažba v medzinárodných vodách sľubuje potenciál pre tých, ktorí sú schopní ho využiť. Podobne aj aktivity mnohých krajín v Juhočínskom mori demonštrujú, aké ľahké je pre dostatočne silné štáty ignorovať medzinárodné dohody alebo arbitráže, keď ide o potenciál bohatstva zdrojov. Mohlo by sa to týkať aj súkromných korporácií alebo krajín pôsobiacich na Mesiaci.

Pozrime sa na to v číslach. V roku 2018 bol globálny vesmírny sektor ocenený sumou 360 miliárd USD a predpokladá sa, že bude rásť na úrovni 5,6 % ročne. Do roku 2026, dva roky potom, čo Trump plánuje vrátiť ľudskú posádku na Mesiac, bude mať hodnotu 558 miliárd dolárov. Ak predpokladáme, že ročný rast bude pokračovať o 5 %, vesmírny sektor by v priebehu storočia dosiahol hodnotu 130-násobku jeho súčasnej. V priebehu dvoch storočí 17 300-násobok súčasnej hodnoty a mohol by dokonca prekonať hodnotu globálnej ekonomiky. Toto sú časové rámce porovnateľné s niekoľkými generáciami ľudí. Či sa taká miera rastu udrží aj v priebehu storočia, sa už jednoznačne povedať nedá.

Veľká časť tohto budúceho bohatstva by mohla pochádzať z ťažby, najmä z ťažby na asteroidoch a na Mesiaci. Často sa hovorí, že vlastníctvo je deväť desatín zákona. Otvárame ďalšiu kapitolu ľudstva vo vesmíre, mali by sme sa vyvarovať zopakovania tých istých chýb, ktoré sme urobili na Zemi.

 

Súvisiace články

Aktuálne správy