oPeniazoch.sk, SLSP Foto: SITA/AP
Podľa najnovších údajov Eurostat-u sa vďaka sociálnym dávkam a príspevkom tretina ich poberateľov dostáva mimo pásma chudoby. Dve tretiny v ňom však naďalej zostávajú.
Od roku 2010 podiel tzv. sociálnych transferov na znižovaní počtu chudobných domácností klesol z takmer 37 % na vlaňajších 32 %. Zatiaľ čo Slovensko je na úrovni priemeru EÚ, v Česku príspevky pomáhajú viac.
Na Slovensku je aktuálne 15,8 % rodín pod hranicou chudoby. Tá sa odvíja od mediánového príjmu a v našom prípade je na úrovni 360 eur mesačne pre jednočlennú domácnosť. V prípade domácnosti s dvoma dospelými a dvomi deťmi do 14 rokov je to 750 eur mesačne. „Potom, ako rodiny dostanú od štátu sociálne príspevky sa podiel chudobných domácností zníži len na 12,4 %. Sú to často troj- či štvorčlenné rodiny, ktoré musia mesačne vyžiť v priemere ani nie s 500 eurami,“ povedala Lenka Buchláková, analytička Slovenskej sporiteľne.
Podľa hlavného analytika Českej sporiteľne Davida Navratila je v Českej republike podobná situácia. „Česká republika má podobne ako Slovensko relatívne nízky podiel ľudí ohrozených chudobou. Pred sociálnymi transfermi je to u nás tiež 15,8 % rodín. Po pridelení dávok či príspevkov sa však toto číslo zníži na 9,1 %,“ skonštatoval Navratil.
Sociálne transfery znižujú chudobu najviac vo Fínsku (57 %) či Dánsku (51 %). V deviatich členských štátoch EÚ sa chudoba vďaka nim znižuje o zhruba 25 %, najmenší podiel na znižovaní chudoby ľudí majú sociálne dávky či príspevky v Grécku (16 %) a Rumunsku (17 %).
Sociálne transfery zahŕňajú napríklad príspevky v nezamestnanosti, rodinné príspevky, zdravotné či invalidné príspevky, príspevky na vzdelávanie, bývanie, sociálnu asistenciu či iné benefity. Eurostat medzi ne v tomto prípade nezapočítaval starobné ani pozostalostné dôchodky.
Podľa Navratila je z pohľadu finančného zdravia dôležité, aby mali rodiny nejakú finančnú rezervu. „V prípade Českej republike nemá finančnú rezervu na nečakané výdavky vo výške aspoň 10 tisíc českých korún 28 % domácností,“ poznamenal Navratil. Na Slovensku nevie čeliť nečakaným finančným výdavkom až 34,6 % ľudí, čo zhruba zodpovedá priemeru EÚ (33,9 %).
