oPeniazoch.sk, TASR
Potreba užšieho prepojenia vysokoškolského štúdia s praxou je na Slovensku akútna. Po ukončení vysokoškolského štúdia pracuje v inom v odbore, ako vyštudovali, až 57 % absolventov. Až 35 % absolventov pracuje aj napriek univerzitnému vzdelaniu na stredoškolských pozíciách. Aj o týchto skutočnostiach sa diskutovalo v utorok na medzinárodnej konferencii v Bratislave.
Firmy na Slovensku volajú stále viac po tzv. profesijných bakalároch. Po ukončení prvého stupňa vzdelania pokračuje na Slovensku v štúdiu až 90 % študentov. Oproti tomu v krajinách Európskej únie ide po bakalárskom stupni do praxe väčšina absolventov.
Ako zaznelo na konferencii, univerzity a vysoké školy by mali byť v každej krajine z hľadiska výkonov prínosom pre konkurencieschopnosť krajiny. Slovensko tu výrazne zaostáva, v porovnaní celosvetovo uznávaných rebríčkov (Global Competitiveness Report, IMD World Competitiveness Yearbook) sa umiestňuje na konci rebríčka rozvinutých krajín OECD – pred Tureckom, Gréckom a Rumunskom. Na „top“ priečkach svetových rankingov univerzít má Slovensko najmenej zastúpení v rámci V4.
Pri hodnotení kompetencií podľa vzdelania naši bakalári aj magistri do 35 rokov skórujú v testoch kompetencií PISA v porovnaní s vyspelými krajinami v priemere horšie. Pravdepodobne aj tieto dôvody prispievajú k tomu, že slovenskí študenti čoraz viac uvažujú o štúdiu v zahraničí. Po ukončení strednej školy odchádza študovať do zahraničia 15 % maturantov. Ešte alarmujúcejšie vyznieva, že medzi študujúcimi vysokoškolákmi na Slovensku by sa pri opätovnej možnosti výberu vyše 40 % rozhodlo pre zahraničné štúdium.
„Dôvodov, prečo je u nás situácia takáto, je samozrejme viacero. Naše vysoké školy sú výrazne podfinancované. Platy pedagógov sú nízke a výdavky na vysoké školstvo ako proporcia HDP rastú pomaly. Vysoké školstvo funguje ako veľmi izolovaný systém, bez silných väzieb na externých partnerov v spoločnosti či zahraničia. Okrem toho máme celkovo zle nastavenú kvalifikačnú štruktúru. Podľa prieskumu Eurostat sme v rámci európskych krajín výraznejšie prekvalifikovaní,“ povedal Peter Obdržálek z Centra edukačného manažmentu FM UK.
Kvalifikačná štruktúra má vo svete úplne iný trend ako na Slovensku. V SR pokračuje takmer každý absolvent bakalárskeho štúdia na druhom stupni vzdelávania a to v drvivej väčšine prípadov na rovnakej fakulte a odbore. V zahraničí veľká časť bakalárov odchádza na trh práce. V rámci OECD je to viac ako 60 %, v rámci EÚ nad 50 %.
Ako sa zhodli účastníci konferencie, zvýšenie podielu praktického vzdelávania priamo u zamestnávateľov je absolútnou nevyhnutnosťou. Taktiež je potrebné zvýšiť kvalitu vyučujúcich s dôrazom na praktickú skúsenosť zo spolupráce alebo pôsobenia v organizáciách mimo akademickej pôdy. Dôležité je aj posilnenie zvládania tzv. prenositeľných kompetencií, vrátane zvládania zručností pre medzinárodné pôsobenie.
Podľa Alexandra Matušku, prezidenta Zväzu automobilového priemyslu SR, z hľadiska reagovania na požiadavky business komunity sú prakticky tri možnosti, ako situáciu riešiť a to širšie etablovanie profesijného bakalára, štúdium ktorého by trvalo 4 roky, z toho jeden semester praxe. Vítané je samozrejme aj päťročné kontinuálne štúdium, ale aj tu sú nevyhnutnosťou 1 až 2 semestre praxe. Treťou možnosťou je univerzitné „duálne vzdelávanie“, modulárne štúdium – to znamená časť štúdia v škole a časť priamo v podniku.
