oPeniazoch.sk, fee.org Foto: SITA/AP
Trh je riešením problematiky rozptýlených poznatkov, alebo skutočnosti, že nikto nemá prístup ku všetkým poznatkom v spoločnosti.
Jedným z najčastejšie opakovaných výrokov v politických kruhoch je, že "vláda by mala byť riadená ako firma". Tradične tí, ktorí sa v minulosti snažili preorientovať vlády a spoločnosti na podobu jednej firmy, boli obhajcovia socializmu a totalitarizmu vrátane jednotlivcov ako Vladimír Lenin, Henri de Saint-Simon a Georges Sorel. Mnoho "probiznisovo" orientovaných konzervatívcov prijalo túto tradičnú ľavicovú rozprávku bez plného zváženia jej dôsledkov.
Zmeníme fungovanie vlády v súlade s podnikaním, vytvoríme pracovné miesta, zlepšime infraštruktúru. A to všetko prostredníctvom údajne jednoduchých administratívnych zmien. Ale keď niekto verí, že princípmi súkromného sektora sa dá automaticky vylepšiť výkonnosť verejného sektora, pravdepodobne celkom dobre nechápe, čo sú prednosti súkromného sektora.
Kľúč k pochopeniu predností podnikania nie je daný samotným podnikaním, ale trhovým prostredím v ktorom firmy pôsobia. Trh je rieši problém rozptýlených poznatkov v celej spoločnosti alebo skutočnosť, že nikto nemá prístup ku všetkým poznatkom v spoločnosti. „Náš obed nie je výsledkom dobročinnosti mäsiara, pivovarníka, či pekára, ale ich snahy uspokojiť svoje vlastné záujmy,“ to sú slová Adama Smitha, škótskeho ekonóma považovaného za otca kapitalizmu. To znamená, že aj keď niekto nemá vedomosti o porciovaní mäsa, nevie nič o varení ani pečení, môže mať prospech z poznatkov iných v týchto oblastiach.
V dedine s troma mäsiarmi, priláka najviac zákazníkov mäsiar s najväčšími skúsenosťami a znalosťami. Ostatní dvaja, ktorí si uvedomia, že ich služby sú slabšie, a preto je po nich aj menší dopyt, môžu znížiť svoje ceny. Ľudia s menšími nárokmi, tí, ktorým až tak nezáleží na kvalite mäsa, alebo chcú ušetriť peniaze pre iné účely, majú možnosť vybrať si lacnejšiu ponuku.
Verejný sektor je však ako dedina s jediným mäsiarom. Napriek tomu, že mäsiar dokáže reagovať na potreby miestnych, nie je schopný sám osebe sprostredkovať efektívnosť a bezprostrednosť, akú poskytuje trh.
Firmy sú efektívne len v tom, že sú to mäsiari, pivovarníci a pekári, na ktorých odkazuje Adam Smith. Pozrime sa ale na rozptýlenie vedomostí v samotnej firme. Každý, kto pracoval vo firme vie, že v určitom okamihu dostane pokyn od nadriadeného, aby urobil niečo nerozumné, alebo sa objavia pokyny a postupy v rozpore s tým, čo zamestnanec pokladá za efektívne. Zamestnanec pozná svoju úlohu vo firme, má potrebné znalosti pre svoje zaradenie. Tieto znalosti ale nemá jeho nadriadený a rozhodnutia, ktoré prijíma vo svojej neznalosti spôsobujú neefektívnosť v podnikaní.
Väčšina podnikov považuje túto stratu efektivity za bezvýznamnú vzhľadom na to, že firma dosiahla cieľ, ktorý je sám osebe určený požiadavkami trhu. Avšak v prípade spoločnosti žiaden jednotlivec, ani organizácia nemôžu poznať konečný cieľ. Napríklad mnoho moderných technológií, ktoré sa objavili na trhu a ktoré si vyžadujú inováciu, by bolo nepredstaviteľných pre jednotlivcov, ktorí boli poverení vedením spoločnosti pred 200 rokmi.
Účinnosť trhu je oveľa vyššia ako efektívnosť akéhokoľvek podniku a firmy sú efektívne len v tom, že sa musia neustále prispôsobovať požiadavkám trhu. V skutočnosti väčšie podniky, ktoré fungujú bez ohľadu na rozptýlenie vedomostí v rámci nich, sú veľmi neefektívne a prostredníctvom funkcií trhu takéto firmy dlhodobo neprežijú. Tí, ktorí majú záujem o slobodnú a prosperujúcu spoločnosť, by preto mali odmietnuť predstavu o tom, že vláda by mala napodobňovať podnikanie. Namiesto toho by sa mali zamerať na efektivitu trhu.
Autorom je Michael Rieger špecializujúci sa na históriu východnej Ázie, do jesene 2016 pracoval pre Cato Institute.
