oPeniazoch.sk, FT Foto: TASR/AP,
Európska investičná banka (EIB) je pravdepodobne najdôležitejšia inštitúcia EÚ, o ktorej ste asi nikdy nepočuli.
EIB je najväčšou rozvojovou bankou na svete. So sídlom v Luxembursku má takmer 4000 zamestnancov. Je vo výlučnom vlastníctve 28 vlád EÚ. Niektoré členské štáty považujú odchod Spojeného kráľovstva za príležitosť na opätovnú zmenu EIB. Je to boj na troch frontoch, píše Financial Times.
Najhorúcejšia debata je o peniazoch. Odchodom Spojeného kráľovstva by prišla EIB o 39 miliárd eur. Aby sa za ne našla náhrada, zostávajúcich 27 krajín sa v zásade rozhodlo, že by mali doplniť kapitál, aby udržali požadovaný rating veriteľa na úrovni AAA.
Poľsko však vraví nie. Varšavská vláda požaduje väčšiu účasť v EIB, chce v relatívnom vyjadrení vložiť viac peňazí a zvýšiť svoj národný podiel. Teoreticky by to mali byť užitočné pre ostatných 26 krajín. Ostatní sú ale na pozore, sú ostražití v tom, ako by sa tým zmenila štruktúra akcionárov banky. Poskytli by tým poľskej euroskeptickej vláde väčšie slovo v tom, ako má EIB fungovať. Na stretnutí ministrov financií EÚ začiatkom tohto mesiaca Poľsko vznieslo námietky proti zvýšeniu kapitálu podľa existujúceho distribučného kľúča. Pre túto chvíľu je otázka odložená, ale musí sa vyriešiť najneskôr do marca 2019, teda do Brexitu.
Druhá hádka je o tom, ako spravovať EIB. Nemecko je za oveľa prísnejší, nezávislý dohľad nad tým, ako si banka vyberá projekty a rizikovosť svojho portfólia. Berlín chce do procesu zapojiť ECB. Predklaná návrh, podľa ktorého by sa s EIB zaobchádzalo podobne ako so systematickými bankami v eurozóne. ECB by zohrávala úlohu dohľadu. Okrem Nemecka ale o takýto model nemá záujem nikto. Na septembrovej schôdzi ostatné vlády poukázali na skutočnosť, že EIB je skôr ako Medzinárodný menový fond, a nie tradičná komerčná banka. ECB si tiež myslí, že by mohla naraziť na právne problémy, ak by mala EIB pod svojou záštitou. Kompromis bude pravdepodobne zahŕňať posilnenie vnútropodnikového dohľadu EIB, pokiaľ budú Nemci súhlasiť.
A do tretice, EIB a jej medziinštitucionálna rivalita s Európskou komisiou. Banka rýchlo rástla, za posledné desaťročie pumpovala hotovosť do krízových ekonomík EÚ. To sa komisii nepáči a chce do rozhodovania vstúpiť. V projekte nazvanom "Invest EU", sa komisia snaží zbaviť EIB monopolu dohľadu nad tým, ako sa vynakladajú peniaze z "Junckerovho fondu". Napätie medzi týmito dvoma gigantmi rastie. Financial Times píše, že podľa vyjadrení diplomatov začal Jean-Claude Juncker "zúriť", keď EIB odmietla výzvu komisie, aby posilnila svoju činnosť v Iráne, čo by bol spôsob, ako udržať jadrovú dohodu pri živote.
