oPeniazoch.sk, The Economist Foto: TASR/AP
Zdá sa, že sa banky poriadne nepoučili zo smršti, ktorá sa pred desiatimi rokmi prehnala po finančných trhoch. Opäť riskujú, upozorňuje The Economist.
Veľké aj regionálne banky doma škrtia mizivé marže a záporné úrokové sadzby, nečudo, že sa zameriavajú na zahraničie. Od roku 2007 viac ako zdvojnásobili pôžičky v dolároch. Aktíva japonských bánk denominované v dolároch sa podľa dát bazilejskej Banky pre medzinárodné zúčtovanie (BIS) na konci roka 2016 vyšplhali na 3,5 bilióna dolárov. BIS varuje, že tak môžu byť náchylné na menové pohyby a externé šoky.
Poradenská firma Pantheon porovnáva vývoj súvahy japonského bankového systému v zahraničných menách s piatimi ďalšími bohatými krajinami s medzinárodne činnými bankami: Britániou, Kanadou, Francúzskom, Nemeckom a Švajčiarskom. Francúzsko a Nemecko majú ešte menšie bezpečnostné marže, ale iba japonský pomer likvidity (schopnosť pokryť odliv financií v krátkom stresovom období) sa od roku 2006 zhoršil. Japonsko "odporovalo globálnemu bankovému trendu vyššej opatrnosti v zahraničných aktivitách," uvádza firma.
BIS situáciu opisuje ako boj o voľnú stoličku. Japonské banky boli značne zasiahnuté ázijskou finančnou krízou z rokov 1997 – 1998. Keď obmedzili pôžičky, vstúpila do hry európska konkurencia. Krach v roku 2008 a európska dlhová kríza, ktorá vypukla v roku 2010, zahnala konkurenciu do úzadia. Japonské banky, menej zasiahnuté týmito krízami, svoje pôžičky navýšili a spoliehali sa na volatilné trhy so swapmi.
Národní regulátori sú znepokojení. Úrad pre finančné služby opakovane vydal varovanie pred expozíciou bánk v dolároch. Varuje, že posilňujúci dolár predraží splácanie zahraničného dlhu a že konverzia dlhu bude ešte ťažšia. Japonská centrálna banka (BoJ) vyzýva inštitúcie, aby sa pripravili na dovezené šoky, ako sú pohyby kurzu alebo finančná kríza. Domácich aktivít sa toľko neboja. Väčšina bánk je stále poznamenaná svojou bolestivou reštrukturalizáciou pred dvoma dekádami, po tom čo praskla hypotekárne bublina. Podľa BoJ je zahraničná mena – tá americká – predstavuje stále najväčšiu obavu.
Práve táto obava viedla BoJ pred dvoma rokmi k zavedeniu "kontroly výnosovej krivky", uvádza Freya Beamishová z Pantheonu. Má za cieľ držať dlhodobé sadzby vyššie ako krátkodobé a uľahčiť tak tlak na banky, aby hľadali vyššie výnosy v zahraničí. Aj keď to najprv vyzeralo, že to funguje, banky a poisťovne začali znovu svoju zahraničnú expozíciu zvyšovať. Minulý týždeň bol v znamení dohadov, že BoJ zvažuje ďalšie zmeny a mohla by priškrtiť svoju politiku kvantitatívneho uvoľňovania už počas tohto roka, čo by bolo oveľa skôr, než sa očakávalo. To zvýšilo výnosy japonských dlhopisov a ich efekt sa prelial do Ameriky a Európy.
Beamishová poukazuje na potenciál vzniku "niekoľko zlovestných špirál". Japonské inštitúcie by nemuseli byť schopné konverzie krátkodobých dolárových prostriedkov. To by ich mohlo donútiť aktíva rýchlo predať, aby mohli splatiť pôžičky, čo by poškodilo ich súvahy, zvýšilo úrokové sadzby, ktoré sa od nich požadujú, a ďalej by sa tak oslabila ich pozícia. Ak by mali predať aktíva v jenoch, aby splatili pôžičky, tak by to vyhnalo dolár ešte vyššie a zmenšilo by to globálnu likviditu.
Nikto nečaká bezprostredné zrútenie, banky v Japonsku sú zaplavené likviditou. Ale päť rokov exotického finančného inžinierstva, od kvantitatívneho uvoľňovania, cez záporné úrokové sadzby, až po kontrolu výnosovej krivky, japonský jen "abnormálne" oslabilo, poznamenal Takuči Okubo z poradenskej firmy Japan Macro Advisor. Navyše tým banky ponechali BoJ menej možností, dodáva Okubo.
