oPeniazoch.sk, The Economist Foto: TASR/AP;Radovan Stoklasa
Sociálny štát nie je dielom socializmu, vychádza z myšlienok liberalizmu. Cieľom bolo dať ľuďom istotu toho, že môžu žiť tak, ako chcú. Časom sa ale sociálne štáty odklonili od svojich liberálnych princípov, na ktorých boli vytvorené. A práve tieto princípy by sa mali znovu oprášiť, píše The Economist.
Sociálny štát by mal podporovať jednotlivcov, aby si mohli ísť cestou vlastnej voľby. Napríklad formou podpory rodičom, aby sa mohli vrátiť späť do práce ako v Škandinávii, cez osobný rozpočet postihnutým, aby si mohli vybrať starostlivosť ako v Anglicku, alebo výučbou účtovníctva ako v Singapure, aby nezamestnaní získali nové zručnosti.
Každý potrebuje mať dostatok, aby z toho dokázal vyžiť. Mnohí, ktorí vypadnú z trhu práce, alebo pracujú v tzv. zdieľanej ekonomike, kde majú súčasne niekoľko pracovných úväzkov, s tým majú problém. A veľmi často pomoc chudobným prichádza takým spôsobom, ktorý je krutý, neefektívny, paternalistický alebo komplexné. V niektorých bohatých krajinách postihujú nezamestnaných, keď opäť začnú pracovať, hraničnými daňovými sadzbami nad 80 %, kvôli strate podpory.
Akákoľvek sociálna reforma zahŕňa vyvažovanie medzi jej nákladmi a dopadom na chudobu a pracovnou motiváciou. Dokonalá schéma ale neexistuje. Dobrým základom je progresívne zdanenie, ktoré podporuje zamestnancov pod určitou príjmovou hranicou, naopak viac daní tých, ktorí zarábajú viac. Táto daň sa môže kombinovať aj s minimálnou mzdou. Je to celkom jednoduchý, ale účinný spôsob, ako zacieliť na chudobu a zachovať motiváciu pracovať. Pokiaľ táto daňová sadzba nie je príliš vysoká.
Reforma so sebou nesie dva problémy. Prvým z nich je starnutie obyvateľstva. V bohatých krajinách klesol v roku 2015 pomer ľudí v pracovnom veku k dôchodcom na približne 4 ku 1. V roku 2050 by to malo byť 2 ku 1. Čím viac štáty šedivejú, tým viac výdavkov plynie na starších ľudí. Aby sa medzigeneračnej nerovnováha znížila, museli by sa škrtnúť najštedrejší príspevky pre dôchodcov a vek odchodu do dôchodku postupne zvyšovať.
Druhým problémom je imigrácia. V Európe narastá "sociálny šovinizmus". Ten štedro podporuje chudobných domorodcov, ale nie imigrantov. Populisti tvrdia, že keď budú migranti z chudobnejších krajín voľne migrovať do krajín bohatých, zruinuje to sociálne štáty. Iní poukazujú na liberálnu migračnú politiku s tým, že by sa mali postaviť hradby okolo sociálneho štátu, nie okolo štátu ako takého. Podľa prieskumov chce len málo Európanov odoprieť novoprijatým okamžitý prístup k zdravotníctvu a školám pre ich deti. Ale niektoré obmedzenia na strane sociálnych dávok, ako sa to zavádza v Amerike a Dánsku, budú zrejme nevyhnutné.
Liberáli si uvedomili, že najlepším spôsobom, ako si zaistiť podporu voľných trhov, je umožniť ľuďom, aby sa na nich podieľali. Sociálny štát musí urobiť viac než len rozdávať topánky a polievku chudobným a zabezpečiť starších. V demokratickej spoločnosti je totiž zásadný aj pre kapitalizmus.
