Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov, čo to znamená pre Česko?

Diskusia 12  
Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov, čo to znamená pre Česko?
Zdroj: Topforex
Foto: getty images


12. 7. 2018 - Od momentu fixácie kurzu slovenskej koruny k euru uplynulo v nedeľu, 8. júla 2018, presne 10 rokov. Jednou z podmienok prijatia eura je totiž stabilný kurz danej meny voči euru. Slovensko, ktoré bolo do eurozóny formálne prijaté 1. januára 2009, pristúpilo k zafixovaniu s predstihom, aby zamedzilo kurzovým špekuláciám. Do 16. januára 2009 potom bolo možné používať v hotovostnom platobnom styku ešte aj slovenské koruny. Obdobný postup by v prípade prijímania eura čakal i susedné Česko.

Dá sa už teraz, po desiatich rokoch, vyhodnotiť, či to bol pre Slovensko správny krok, a aké z neho vyplývajú závery pre Česko? „Zástancovia prijatia eura v Česku často argumentujú práve slovenskou skúsenosťou, kde sa podľa nich ukázalo, že prijatie eura nemá dlhodobé negatívne vplyvy, skôr naopak. Odporcovia prijatia eura však tiež občas argumentujú Slovenskom. Vo finále však ide hlavne o to, ako sa s projektom zžijú obyvatelia,“ hovorí Peter Bukov, hlavný analytik TopForex.

Ako teda vstup do eurozóny hodnotia samotní Slováci? Odpoveď znie: nejednoznačne.

Podľa prieskumu verejnej mienky, realizovaného pre spoločnosť TopForex koncom minulého roka, je zhruba 70 % Slovákov s eurom spokojných. Zároveň by sa však viac ako polovica respondentov rada vrátila k slovenskej korune. Zvláštne je tiež to, že najviac sú za návrat ku korune mladí ľudia (18 – 29 rokov) a naopak, najviac proti je najstaršia veková skupina (nad 61 rokov). Za hlavné výhody eura považujú Slováci jednoduché cestovanie bez nutnosti výmeny valút a zrozumiteľnosť cien, za najväčšiu nevýhodu zas makroekonomické a menovo-politické riziká,  medzi nimi najmä to, že budú musieť platiť dlhy iných štátov eurozóny.

Medzi vzdelanejšími respondentmi prieskumu zaznieva i argument, že prijatie eura zvyšuje diplomatickú váhu štátu v rámci Európskej únie. „Členské krajiny eurozóny sa totiž pravidelne stretávajú na separátnych schôdzkach, pričom v niektorých situáciách môžu byť rozhodnutia prijaté na takomto stretnutí následne iba oznámené ako fakt zvyšku Európskej únie,“ vysvetľuje P. Bukov. Na druhej strane, prax ukazuje, že trendy v oblasti menovej politiky eurozóny nastavujú hlavne „ťažké váhy“ ako Nemecko a Francúzsko, pričom každý člen sa vstupom do eurozóny prakticky vzdáva (ďalšej) časti svojej suverenity, konkrétne menovej politiky, čo sa štátu v ekonomických problémoch môže „vypomstiť“ z dôvodu nemožnosti depreciácie meny – príklad Grécka je učebnicovým príkladom.

Euro na Slovensku oslavuje 10 rokov, čo to znamená pre Česko?

Hodnotenie zavedenia eura na Slovensku teda nemá ani po desiatich rokoch jednoznačnú odpoveď. Firmy spravidla spoločnú menu vítajú, odpadajú im náklady s konverziou a sú tiež atraktívnejšie pre zahraničné investície. Obyvatelia si na eurá v peňaženkách tiež rýchlo zvykli a vnímajú výhody meny, napriek tomu však nie sú schopní jednoznačne odpovedať na jednoduchú otázku, či je to „lepšie alebo horšie“. Myšlienky na atraktivitu slovenskej koruny zo spoločnosti zďaleka nevyprchali ani v časoch ekonomickej prosperity, ktorú momentálne zažívame, dá sa preto domnievať, že v časoch ekonomickej recesie môže byť volanie po slovenskej korune silnejšie.

Nejednoznačnosť slovenskej skúsenosti je reflektovaná aj v debate o eure v Česku. Tá sa v poslednej dobe príliš neposunula. Väčšina spoločnosti je podľa nedávneho prieskumu proti, a vznikajúca vláda bude tiež pomerne euroskeptická, takže sa nedá veľmi očakávať, že by chcela podniknúť kroky smerujúce k prijatiu eura.