oPeniazoch.sk, QZ Foto: TASR/AP
Nový výskum ekonómov na Kalifornskej univerzite v Berkeley odhaduje, že Američania po finančnej kríze spred desať rokov míňajú menej, dokonca aj keď sa ekonomika zotavila. Väčšina prepadu pochádza zo zníženia výdavkov na stravu.
"Zistili sme tiež, že nezamestnanosť výrazne zvyšuje používanie zľavových kupónov a nákup výrobkov nižšej kvality," píšu vedci.
Najväčší vplyv vedci odhalili u mladších Američanov. Zdá sa, že to odporuje ekonomickej teórii, ktorá predpovedá konzistentnejšie výdavky na život. Tieto výsledky naznačujú, že z finančnej krízy vznikol nový, skromnejší spotrebiteľ. To môže mať dôsledky pre tvorbu politík, pretože mladší Američania, s menšou averziou k riziku, nebudú utrácať viac, ani keď sa znižujú dane alebo upravujú úrokové sadzby. To by hospodársku politiku robilo menej efektívnou.
Ľudia sa údajne dokážu poučiť na vlastných chybách, na základe skúseností dokážu robiť lepšie odhady rizika. Prečo to ale v skutočnosti nerobia?
Štúdia využíva údaje do roku 2013, približne päť rokov po finančnej kríze. Mohlo by to znamenať, že spomienka na recesiu už vybledla a ekonomika sa zotavila. Ak by sa USA stali krajinou skromnejších zákazníkov, očakávali by sme rast úspor. Štúdia ale hovorí, že dopad osobnej skúsenosti z nezamestnanosti o jednu štandardnú odchýlku vedie k oveľa väčším úsporám, o 4500 dolárov, až o 10 rokov neskôr. Ale po roku 2013, kde končia prístupné údaje pre štúdiu, miera úspor začala opäť klesať. Mohlo by to znamenať, že Američania začali po dlhom období podhodnocovať ekonomické riziko. Úspory sa v priebehu rokov znížili, čo naznačuje, že ľudia dávajú menej prostriedkov bokom ako preventívne opatrenie. Príchod recesie by mohol domácnostiam dať pocítiť, čo znamená riziko nedostatočných úspor.
