oPeniazoch.sk, voxeu Foto: getty images
Daňové priznania sa často používajú na posúdenie koncentrácie bohatstva a príjmu v spoločnosti. Avšak, ak sa bohatí rozhodnú pre daňové úniky viac ako chudobní, daňové záznamy budú podceňovať nerovnosť v danej krajine.
Kto sa vyhýba plateniu daní vo vyspelých ekonomikách? V škandinávskych krajinách najvyššie 0,01 % najbohatších domácností sa približne v 25 % vyhýba plateniu daní. Ukrývajú majetok a príjmy z investícií v zahraničí. Trojica vedcov, Annette Alstadsæterová, Niels Johannesen a Gabriel Zucman, si vybrala severské štatistiky pre obzvlášť podrobné záznamy pochádzajúce napríklad z náhodných daňových kontrol, ktoré sa dnes považujú za "zlatý štandard" na meranie daňových únikov. Majú však jednu kľúčovú nevýhodu. Neuspokojujúco zachytávajú daňové úniky veľmi bohatými, pretože nedokážu odhaliť sofistikované formy daňových únikov, ako sú anonymné spoločné firmy a tajné offshore účty. Aby túto nevýhodu eliminovali, použili údaje vychádzajúce z offshore finančných inštitúcií a informácie z nedávnych daňových amnestií. Tieto nové zdroje údajov poukázali na komplexnejší obraz o tom, ako sa každá sociálna skupina vyhýba daniam.
Prvá množina údajov sú dáta uniknuté z HSBC Švajčiarsko, známe ako "švajčiarske úniky". V roku 2007 zamestnanec banky odovzdal interné záznamy francúzskej vláde. Uniknuté dokumenty obsahovali kompletné interné záznamy o viac ako 30 000 klientoch banky. V tom čase bola spoločnosť HSBC Švajčiarsko hlavným aktérom offshore bankovníctva, spravovala aktíva vo výške približne 120 miliárd dolárov, čo predstavuje približne 5 % celkového zahraničného bohatstva spravovaného švajčiarskymi bankami. Kto vlastnil bohatstvo skryté v tejto švajčiarskej banke v čase úniku?
Podľa zistenia ekonómov, čím ste bohatší, tým skôr ste mali záujem ukrývať aktíva v HSBC Švajčiarsko. Daňoví podvodníci ukrývali v priemere ekvivalent 40 % svojho skutočného bohatstva, v dôsledku toho, hoci HSBC Švajčiarsko malo v čase úniku informácií desiatky tisíc klientov, bohatstvo tam bolo koncentrované len v rukách niekoľkých jedincov.
V druhom kroku vedci podrobili analýze iné vzorky, konkrétne majiteľov firiem v offshore rajoch, ktorí sa objavili v dokumentoch Paname Papers. Spolu s nimi aj daňových poplatníkov, ktorí dobrovoľne zverejnili skryté aktíva kvôli daňovej amnestii. Vo všetkých prípadoch dospeli k záveru, že offshore bohatstvo je extrémne sústredené v rukách najbohatších. Podľa odhadov 50 % offshore majetku patrí k 0,01 % najbohatších, asi 80 % patrí 0,1 % najbohatších. Najbohatšie 0,01 % sa vyhýbajú v približne 25 % plateniu daní ukrývaním svojho majetku a príjmov z investícií v zahraničí. Vedci v tejto práci rozdeľovali medzi právnym vyhýbaním sa daniam a nezákonným daňovým únikom. Preto tento ich odhad zohľadňuje iba majetok, ktorý sa nachádza v offshore rajoch a tým sa vyhýbajú plateniu daní, nezahŕňa riadne deklarované offshore aktíva. Keď k tomu pridali daňové úniky zistené náhodnými kontrolami, celkový únik v hornej 0,01 % dosahuje 25-30 %. Pre porovnanie, pri priemere populácie sú to len necelé 3 percentá.
Vedci svoje zistenie nezovšeobecňujú, ale pripúšťajú, že daňové úniky medzi bohatými by mohli byť v iných vyspelých ekonomikách dokonca ešte vyššie, keďže škandinávske ekonomiky patria medzi krajiny s najvyššou akceptáciou právnemu poriadku, najvyššiu daňovou morálkou a najnižším podielom majetku v daňových rajoch.
Prečo sa bohatí v tak vysokej miere vyhýbajú plateniu daní? Pretože im to je umožnené. Existuje na to celé odvetvie, vo Švajčiarsku, v Paname a ďalších daňových rajoch po celom svete, ktoré poskytuje pomoc a služby pri ukrývaní bohatstva pre najbohatších jednotlivcov na svete. Toto odvetvie sa zvyčajne zameriava len na veľmi bohatých, s viac ako 20 miliónmi dolárov alebo niekedy s investíciou vo výške 50 miliónov dolárov. Príliš veľa klientov by pre tieto banky a právne spoločnosti znamenalo zvýšenie rizika odhalenia. Menej bohatí jedinci (pod úrovňou 0,1 % najbohatších) nemajú prístup k týmto službám, podobne ani väčšina obyvateľstva, ktorá má príjem len vo forme mzdy, či dôchodku, nedokáže svoj majetok ukryť pred okom daniara takýmto spôsobom.
Pretože je bohatstvo rozložené v rámci obyvateľstva nerovnomerne, daňové úniky majú významný vplyv na meranie majetkovej nerovnosti. Vedci poukazujú na skutočnosť, že zverejňovanie offshore majetku v rámci daňovej amnestie bolo spojené s prudkým nárastom vykazovaného bohatstva, kapitálových príjmov a daňových záväzkov, ale nemalo vplyv na zvýšenie výsledkov spojených s legálnym vyhýbaním sa daniam. Tieto výsledky naznačujú, že potenciálne príjmy z politík, ktoré účinne odrádzajú daňové úniky, sú značné. Doterajšie kroky proti offshore daňovým únikom viedli predovšetkým k tomu, aby aktéri presunuli svoje aktíva do bezpečnejších prístavov namiesto toho, priznali viac aktív doma. Zostáva však zistiť, či najnovší mechanizmus presadzovania, automatická výmena informácií, môže výrazne znížiť ponuku služieb na maskovanie majetku.
Trojica vedcov vo svojej práci uvádza, že pre výrazné zníženie daňových únikov je kľúčové znížiť ponuku služieb na utajovanie bohatstva. To sa dá dosiahnuť zmenou stimulov, napríklad uplatňovaním obchodných taríf pre nespolupracujúce daňové raje a vážnymi finančnými sankciami voči spoločnostiam, ktoré sa o daňový únik pokúsia.
