oPeniazoch.sk, ČTK Foto: SITA/AP
Prezident ECB Mario Draghi sa na tlačovej konferencii snažil upokojiť obavy z nedávneho spomalenia rastu v eurozóne. Nechal tak otvorené dvere možnosti, že by ECB do konca tohto roka mohla program nákupov dlhopisov ukončiť.
Európska centrálna banka podľa očakávania nechala na svojom ostatnom zasadnutí základné úrokové sadzby bez zmien a neprikročila ani k úprave programu nákupov cenných papierov. ECB potvrdila, že do konca septembra bude pokračovať v nákupoch dlhopisov v mesačnom objeme 30 miliárd eur. Zopakovala tiež, že je v prípade potreby pripravená tieto nákupy predĺžiť.
"Ekonomické ukazovatele naznačujú určité spomalenie tempa rastu od začiatku roka," povedal na tlačovej konferencii Draghi. "Toto spomalenie môže čiastočne odrážať pokles z vysokého tempa rastu, ktoré sme zaznamenali na konci minulého roka, prispievať k tomu ale môžu aj dočasné faktory," pokračoval. Zdôraznil ale, že ekonomika zostáva silná a rast by mal byť solídny.
Nedávne ekonomické údaje z eurozóny naznačili spomalenie rýchlej ekonomickej expanzie regiónu. Členovia menového výboru zatiaľ zostávajú optimistickí, investori ale očakávania rastu úrokových sadzieb v eurozóne už posunuli, upozornila agentúra Reuters. Podľa súčasných prognóz by ECB mala program nákupov dlhopisov ukončiť do konca tohto roka. Úrokové sadzby by sa potom mali prvýkrát od roku 2011 zvýšiť okolo polovice budúceho roka.
Draghi dodal, že riziká týkajúce sa výhľadu rastu eurozóny zostávajú v zásade vyvážené. Riziká spojené s globálnymi faktormi, ako je hrozba zvýšeného protekcionizmu v obchodných vzťahoch, sa ale stávajú markantnejšími. Mario Draghi síce verí, že zostane iba "pri slovách", no znepokojenie z eskalácie obchodného napätia medzi USA, Čínou a teoreticky aj eurozónou, bolo z jeho slov jasne viditeľné.
Šéf európskeho odboru Medzinárodného menového fondu (MMF) Poul Thomsen minulý týždeň uviedol, že ECB by mala naďalej podporovať ekonomiku eurozóny výrazne uvoľnenou menovou politikou.
Centrálna banka sa usiluje o to, aby sa inflácia v eurozóne pohybovala tesne pod dvoma percentami. V marci predstavovalo medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien 1,3 percenta.
