Z úplnej chudoby na šéfa firmy za 47 miliárd: Maximalizujte pravdepodobnosť svojho úspechu

, quartzy Foto: SITA/AP;TASR/AP

Arnold Donald miluje hazard, hlavne keď sú šance hovoria v jeho prospech. Dnes je tento 63-ročný muž generálnym riaditeľom spoločnosti Carnival, najväčšej svetovej spoločnosti prevádzkujúcej výletné lode. Od roku 2013 patrí do malej hŕstky čiernych Američanov, ktorí stoja na čele firmy s hodnotou niekoľko miliárd dolárov.

Za mlada sa Arnold Donald dostal do Severnej Dakoty, ako výkonný riaditeľ firmy v ktorej vtedy pracoval. Keďže v tomto štáte je veľké množstvo kasín, stretol tam profesionálnych hráčov, ktorí ho naučili, ako počítať karty. A pridali aj cenný tip: kasína na výletných lodiach používajú menej balíčkov kariet ako v Las Vegas a menej ich aj zamiešavajú. To umožňuje úspešne spočítať karty. Donald sa stal fanúšikom výletných lodí na celý život. Na palube sa mu zvyčajne podarilo vyhrať dosť na to, aby zaplatil za rodinné výlety.

Donald vyrastal v New Orleans, ako najmladší z piatich detí. Žil v takej chudobe, že nepoužíval nôž alebo vidličku, kým sa nedostal na internátnu školu. V každom smere sa zdalo, že sa proti nemu všetko spojilo. Vytvoril si preto stratégiu. "Moja filozofia v živote bola: Maximalizuj pravdepodobnosť úspechu. A tak, keď som nad niečím premýšľal, vždy som si povedal, ako to môžem vyriešiť, aby som mal čo najväčšiu pravdepodobnosť úspechu," hovorí Donald pre Quartz.

Z Donalda sa vykľul talentovaný chlapec, jeho staršia sestra ho naučila čítať skôr, než začal chodiť do školy. Svoje nadanie preukázal aj na strednej škole, kedy ho za prospech poslali do katolíckej školy, ktorá má vysoké požiadavky na svojich študentov. Tam sa Donald naučil, že neexistuje žiadny limit na to, čo by mohol v živote dosiahnuť. "Náš matematický tím vyhral národnú súťaž, náš diskusný tím bol jedným z národných šampiónov v debatách. Naša skupina bola tá najlepšia kapela na juhu." Neklame, medzi absolventmi nájdeme také mená ako multiinštrumentalista Jon Batiste, či šesťnásobný držiteľ ocenenia Grammy Award, džezový trubkár Terence Blanchard. "Vyrastal som v správny čas," dodáva Donald. "Boli to šesťdesiate roky minulého storočia, občianske práva. Všetko bolo možné. Bariéry padali doľava a doprava."

V St. Augustine presviedčali svojich študentov, že sú schopní dosiahnuť čokoľvek, pre čo sa rozhodnú. Donald si tento odkaz zobral k srdcu, rozhodol sa, že bude manažérom v jednej z firiem z rebríčka Fortune 50. V dnešnej modernej ekonomike, ktorá vyzdvihuje podnikanie, to nemusí znieť ako odvážna ambícia, ale v tom čase tomu bolo inak. Veľké očakávania však nestačia. Učitelia študentov pripravovali, že budú musieť dodržiavať vyššie štandardy, najmä ak by boli znevýhodňovaní ako menšina. „Mali sme dve prehliadky so svojou skupinou, kde sme museli pochodovať. Prišli sme domov úplne vyčerpaní. Takže na druhý deň mnohí nemali domácu úlohu. Samozrejme, ja som ju mal." Profesor sa pred triedu postavil a povedal, niečo čo sa mladému Donaldovi nepáčilo. „Donald si úlohu urobil, hoci so skupinou pochodoval, tak kde je tá tvoja?" Spolužiak sa ale nedal a keďže to bol biely kňaz, povedal: "zasadli ste si na mňa, pretože som čierny." Profesor odpovedal: "to je pravda, ale keby si si urobil domácu úlohu, nemohol by som si tom využiť, že? Robte to, čo musíte urobiť, a ľudia potom s vami vykývať nemôžu. Neexistujú žiadne výhovorky."

Po štúdiách pracoval Donald pre spoločnosť Monsanto, kde mal svojho mentora. Ten mu poradil, ako dokáže maximalizovať pravdepodobnosť svojho kariérneho postupu vo firme. "Pozri, aj keď prejdeš dlhú cestu, budeš musieť zmeniť dve veci. Jednou z nich je, že musíš popracovať na svojej výslovnosti, tá ťa obmedzuje.“ Donald počúvol a po niekoľkých rokoch ho Monsanto poslalo študovať obchod na Chicagskej univerzite. V 32 rokoch sa stal manažérom, jeho detský sen sa naplnil.

V roku 2000, po 23 rokoch pôsobenia v Monsanto, sa Donald pripojil k skupine investorov a kúpil spoločnosť Equal Sugar Substitute, "nízkokalorické, vysokointenzívne sladidlá", ako sa im hovorí, a založil novú spoločnosť Merisant. Bol šéfom spoločnosti Merisant tri roky, potom z postu odstúpil a zostal predsedom predstavenstva až do roku 2005. Dosiahol svoje kariérne ciele a zarobil dosť peňazí na to, aby mohol odísť do dôchodku vo veku 51 rokov. Merisant vyhlásil bankrot v roku 2009, ale Donald vedel kedy má odísť a znížiť tak svoje straty.

O niekoľko rokov neskôr, kedy už nerobil takmer nič, len si pre zábavu kúpil baseballový tím, prišla jeho láska k výletným lodiam.

Spoločnosť Carnival na tom bola skutočne zle. Loď Costa Concordia sa v Taliansku potopila a na jej palube zahynulo 32 ľudí. Potom prišla "Poop Cruise", kde kvôli požiaru strojovne, počas plavby v Mexickom zálive stratila energiu nielen na pohon, ale aj na svietenie, klimatizáciu a hygienické systémy. keby len smrad z toaliet, ale unavení a frustrovaní cestujúci boli nútení chodiť po mokrých močom nasiaknutých kobercoch počas štyroch dní, kým loď vytiahli na breh. Na Poop Cruise sa zamerala pozornosť americkej verejnosti. Do roku 2013 už zisky spoločnosti Carnival stagnovali aj napriek rastúcej ekonomike, kedy už ľudia začali viac míňať na dovolenky. Rast cien akcií spoločnosti dosiahol len desatinu širšieho trhu.

Donald bol na výletných lodiach Carnival pred viac ako desiatimi rokmi a pravdepodobne nemal na vec triezvy pohľad. Jeho bývalý kolega povedal pre Financial Times, že bol prekvapený, keď sa dozvedel, že Donald sa pripojil k firme  Carnival. "Je to veľmi ambiciózny človek, ale čo ten vie o prevádzke výletných lodí?" Ale to je presne to, čomu vďačí za úspech. Stanoví si cieľ a potom nájde najlepší spôsob, ako ho dosiahnuť. V skutočnosti sa riziko aj v celkom odlišných odvetviach riadi rovnakým spôsobom.

„Keď som prvýkrát prevzal svoju skupinu v spoločnosti Monsanto, všetci chceli hovoriť o počasí. Pozrite sa, akcionárov nezaujíma počasie. Takže bude lepšie ak budeme rátať s nepriaznivým počasím. Takže znížime riziko tým, že budeme predvídať veci, ktoré by sa mohli pokaziť. V biznise s výletnými loďami sa každý rok objavuje geopolitické napätie. Každý rok sa niekam nedostanete. Očakávate, že pôjdete do Čierneho mora? Nie, nemôžeme. Číňania pôjdu do Kórey? Vlani nemohli. Zvykli sme cestovať do Turecka, ale teraz nemôžeme. Každý rok niekam nemôžete ísť.“

Odkedy prevzal kormidlo Carnival, zisky šli s rozkvitajúcou ekonomikou hore. Donald tiež vysvetľuje, že ekonomika stavby lodí je tak neatraktívna, že je na trhu len obmedzený počet lodí, ale dopyt po výletných plavbách rastie. Aj zo strany Číny. Dve lode sa teraz stavajú len kvôli čínskym zákazníkom a ich záujmu plaviť sa po Číne. Rastúci dopyt a obmedzená ponuka znamenajú, že výletné spoločnosti môžu zvýšiť ceny. Od kedy  Donald natúpil do stohto biznisu sa cena akcií spoločnosti Carnival zdvojnásobila. Jej trhová kapitalizácia sa zvýšila z 27 miliárd dolárov v roku 2013 na viac ako 47 miliárd dolárov.

Donald sa tiež usiluje o zvýšenie rozmanitosti "v najširšom zmysle" medzi manažérmi. Napriek tomu zostáva raritou. Afroameričania tvoria 12,2 % americkej populácie, ale tvoria menej ako 1 % šéfov firiem z rebríčka Fortune 500. "Kľúčom k inováciám je rozmanitosť myslenia. Musíte mať ľudí z rôznych prostredí a s rôznymi kultúrnymi skúsenosťami organizovaných pre dosiahnutie spoločného cieľa, potom je oveľa pravdepodobnejšie, že vytvoria prelomovú inováciu ako homogénna skupina.“

Jedna z vecí, ktorú nemusel robiť, keď prebral Carnival bola, že v kasínach sa miešali viac karty. "Ak by to nebolo, určite by som to zmenil," zasmial sa Donald.

Súvisiace články

Aktuálne správy