oPeniazoch.sk, FT Foto: TASR/AP
Jedným z kľúčových ľudí japonského premiéra Abeho je aj guvernér tamojšej centrálnej banky, ktorému v marci 2018 končí päťročné funkčné obdobie. Očakáva sa, že v tejto funkcii bude opätovne dosadený a agresívne uvoľnená monetárna politika bude môcť pokračovať. Jedna z najvýznamnejších centrálnych bánk na svete ale môže trhy prekvapiť.
Cieľom BoJ je posilniť infláciu k dvojpercentnému cieľu. Preto je pokračovanie doterajšej stratégie asi najpravdepodobnejšie. Ekonóm Gavyn Davies na stránkach Financial Times poukazuje na zatiaľ posledný prejav guvernéra Kurodu. V Zürichu hovoril o rizikách, aké politika udržiavania nízkych sadzieb blízko nuly prináša. Aj ďalší člen vedenia BoJ, Hitoshi Suzuki naznačil, že takzvaná „kontrola výnosovej krivky“, v rámci ktorého udržovanie nulových sadzieb prebieha, by mala budúci rok ubrať na intenzite. Tieto výroky by sa dali považovať za prvé známky o tom, že japonská centrálna banka uvažuje o normalizácii svojej politiky, ktorá by pravdepodobne mala špecifické japonské rysy.
V čase, keď trhy začali uvažovať o normalizácii politiky ECB, euro značne posilnilo. Menové trhy začali byť veľmi citlivé na akýkoľvek náznak zmeny monetárnej politiky v eurozóne. Podobný vývoj by mohol nastať budúci rok v Japonsku. A nielen tam, keďže na zmenu politiky BoJ by pravdepodobne reagovali aj globálne trhy. Tie sa doposiaľ spoliehali na stabilnú stratégiu BoJ, v rámci ktorej nepadol ani náznak zmeny politiky predtým, než sa dosiahne inflačný cieľ. Avšak optimistické dáta, ktorá z ekonomiky v súčasnosti prichádzajú, túto situáciu podľa všetkého menia.
Kuroda dnes tvrdí, že politika nulových sadzieb poškodzuje ziskovosť bánk a vytvára nerovnováhu v celom finančnom sektore. Výsledkom by dokonca mohlo byť zníženie úverovej ponuky. Určité obavy sa objavujú aj v súvislosti s nákupmi BoJ na akciovom trhu.
BoJ sa podľa nových správ snaží vyhnúť tomu, aby na dlhopisovom trhu vznikla nestabilita vyvolaná rastúcou infláciou a klesajúcimi reálnymi sadzbami. Niektorí zástupcovia BoJ začínajú hovoriť o normalizácii politiky v čase, keď sa výnosová krivka bude nachádzať príliš hlboko pod odhadovanou výškou prirodzených sadzieb.
Deutsche Bank odhaduje, že prirodzená výška desaťročných sadzieb sa v Japonsku pohybuje okolo 1,7 %. Dnes dochádzka k miernemu rastu, pretože sa zvyšuje potenciál celej ekonomiky. Japonsko ale stále patrí medzi vyspelé ekonomiky, ktoré síce rastú nad svojim potenciálom, ale známky rastúcej cenovej a mzdovej inflácie v podstate neexistujú. Väčšina ekonómov sa preto domnieva, že BoJ nezmení svoju politiku skôr, než sa inflácia dostane nad 1 %. K tomu by malo dôjsť asi za 12 mesiacov. Netreba ale zabúdať ani na Kurodove komentáre, ktoré môžu znamenať, že k posunu dôjde už skôr.
