Menej regulácie, lepší svet: Dosť bolo voľného obchodu, niektoré firmy už majú príliš veľkú moc

Diskusia 1  
Menej regulácie, lepší svet: Dosť bolo voľného obchodu, niektoré firmy už majú príliš veľkú moc
Zdroj: WEF
Foto: SITA /AP


2. 12. 2017 - Dnešný svet by sa už onedlho mohol úplne zmeniť. A to aj bez apokalypsy, ktorá by predznamenala koniec ľudstva. Môže za to ubúdajúca podpora myšlienkového smeru, na ktorého základoch vyrástla väčšina toho, čo nás dnes obklopuje.

V priebehu 90. rokov minulého storočia a na samom začiatku tretieho tisícročia rástol svetový obchod dvakrát rýchlejšie než HDP. Aj vďaka tomu vo svete výrazne klesla chudoba a v celom rade regiónov došlo k podstatnému zvýšeniu životnej úrovne. Globalizácia sa stala symbolom pokroku, bohatstva a produktivity. Stúpenci neoliberalizmu hlásajúci výhody uvoľňovania regulácie, podporujúci voľný obchod, boli na koni. Rast obchodu nahrával okrem iného expanzii najziskovejších sektorov, ako sú financie a technológie.

Právě masívny rast týchto sektorov je však najväčším tŕňom v oku tým, ktorí neoliberalizmus odmietajú. Stačí sa pozrieť do Spojených štátov. Finančný sektor USA generuje zhruba 25 % celkových firemných ziskov. Ale na celkovom počte existujúcich pracovných miest sa podieľa asi len 4 %. Ani  z iného uhla pohľadu sa na situácii nič nemení. Vrchný decil amerických firiem zoradených podľa ziskovosti vykazuje osemkrát vyššiu ziskovosť než priemerná firma. Ešte začiatkom 90. rokov to vyzeralo v tomto ohľade úplne inak.

Výskum Cesara Hidalga a jeho kolegov z MIT ukázal, že v krajinách, kde sa ostatných dekádach podarilo znížiť ekonomickú nerovnováhu v rámci sektorov, napríklad v Južnej Kórei, došlo zároveň aj k poklesu príjmovej nerovnosti. A platí to aj v naopak, čoho príkladom je Nórsko.

Nárast ekonomickej nerovnováhy medzi jednotlivými sektormi ekonomiky je dôsledkom nielen štrukturálnych zmien, ako takých, ale aj prístupu vlád k týmto zmenám. Keď vyspelý svet na konci 70. rokov ovládol neoliberalizmus, prestali sa politici natoľko starať o rast veľkých spoločností. Vďaka tomu mohli vzniknúť priemyselné, technologické alebo finančné giganty, ktoré dnes narástli do rozmerov na úrovni menších štátov.

Menej regulácie, lepší svet: Dosť bolo voľného obchodu, niektoré firmy už majú príliš veľkú moc

Odporcovia neoliberalizmu tvrdia, že už pomyselný pohár pretiekol. Nové firmy sa ocitli v zložitej situácii, ich veľkí súperi im dávajú minimum priestoru, veľké podniky majú navyše nielen ekonomickú, ale aj politickú silu, príjmová nerovnosť sa zvyšuje a bohaté firmy hromadia hotovosť, z ktorej svetu neplynú žiadne prínosy.

O blížiacom sa konci neoliberalizmu hovorí aj Scott Galloway, podnikateľ a profesor marketingu na New York University Stern School of Business. Podľa neho má Európska únia pripravenú "matku všetkých pokút" a je pripravená ju hodiť na amerických technologických gigantov, ako sú Amazon, Apple, Facebook a Microsoft. "Európe na rozdiel od Spojených štátov, plynie z týchto gigantov minimum prínosov, ale veľké množstvo rizík spojených napríklad s bezpečnosťou a ochranou súkromia," hovorí Galloway s tým, že európski politici už nie sú ochotní len v tichosti sledovať pokračujúci rast týchto a im podobných firiem. Pritom sa dá očakávať, že ak sa rozhodne urobiť krok jedna strana, bude nasledovať odveta po celom svete.