oPeniazoch.sk, WEF Foto: SITA /AP
Dnešný svet by sa už onedlho mohol úplne zmeniť. A to aj bez apokalypsy, ktorá by predznamenala koniec ľudstva. Môže za to ubúdajúca podpora myšlienkového smeru, na ktorého základoch vyrástla väčšina toho, čo nás dnes obklopuje.
V priebehu 90. rokov minulého storočia a na samom začiatku tretieho tisícročia rástol svetový obchod dvakrát rýchlejšie než HDP. Aj vďaka tomu vo svete výrazne klesla chudoba a v celom rade regiónov došlo k podstatnému zvýšeniu životnej úrovne. Globalizácia sa stala symbolom pokroku, bohatstva a produktivity. Stúpenci neoliberalizmu hlásajúci výhody uvoľňovania regulácie, podporujúci voľný obchod, boli na koni. Rast obchodu nahrával okrem iného expanzii najziskovejších sektorov, ako sú financie a technológie.
Právě masívny rast týchto sektorov je však najväčším tŕňom v oku tým, ktorí neoliberalizmus odmietajú. Stačí sa pozrieť do Spojených štátov. Finančný sektor USA generuje zhruba 25 % celkových firemných ziskov. Ale na celkovom počte existujúcich pracovných miest sa podieľa asi len 4 %. Ani z iného uhla pohľadu sa na situácii nič nemení. Vrchný decil amerických firiem zoradených podľa ziskovosti vykazuje osemkrát vyššiu ziskovosť než priemerná firma. Ešte začiatkom 90. rokov to vyzeralo v tomto ohľade úplne inak.
Výskum Cesara Hidalga a jeho kolegov z MIT ukázal, že v krajinách, kde sa ostatných dekádach podarilo znížiť ekonomickú nerovnováhu v rámci sektorov, napríklad v Južnej Kórei, došlo zároveň aj k poklesu príjmovej nerovnosti. A platí to aj v naopak, čoho príkladom je Nórsko.
Nárast ekonomickej nerovnováhy medzi jednotlivými sektormi ekonomiky je dôsledkom nielen štrukturálnych zmien, ako takých, ale aj prístupu vlád k týmto zmenám. Keď vyspelý svet na konci 70. rokov ovládol neoliberalizmus, prestali sa politici natoľko starať o rast veľkých spoločností. Vďaka tomu mohli vzniknúť priemyselné, technologické alebo finančné giganty, ktoré dnes narástli do rozmerov na úrovni menších štátov.
Odporcovia neoliberalizmu tvrdia, že už pomyselný pohár pretiekol. Nové firmy sa ocitli v zložitej situácii, ich veľkí súperi im dávajú minimum priestoru, veľké podniky majú navyše nielen ekonomickú, ale aj politickú silu, príjmová nerovnosť sa zvyšuje a bohaté firmy hromadia hotovosť, z ktorej svetu neplynú žiadne prínosy.
O blížiacom sa konci neoliberalizmu hovorí aj Scott Galloway, podnikateľ a profesor marketingu na New York University Stern School of Business. Podľa neho má Európska únia pripravenú "matku všetkých pokút" a je pripravená ju hodiť na amerických technologických gigantov, ako sú Amazon, Apple, Facebook a Microsoft. "Európe na rozdiel od Spojených štátov, plynie z týchto gigantov minimum prínosov, ale veľké množstvo rizík spojených napríklad s bezpečnosťou a ochranou súkromia," hovorí Galloway s tým, že európski politici už nie sú ochotní len v tichosti sledovať pokračujúci rast týchto a im podobných firiem. Pritom sa dá očakávať, že ak sa rozhodne urobiť krok jedna strana, bude nasledovať odveta po celom svete.
