oPeniazoch.sk, Natixis; patria Foto: thinkstock
Pojem čiernych labutí označuje vysoko nepravdepodobné hrozby, ktoré na základe historického vývoja hodnotíme v podstate ako irelevantné. Až do chvíle, kedy na nás padne tieň ich krídel. Natixis v jednej zo svojich posledných analýz prišiel so zoznamom potenciálnych čiernych labutí, ktoré teraz trhom a svetovej ekonomike hrozí.
Rast cien ropy v druhej polovici tohto roka, či v roku budúcom
Určitý krátkodobý rast cien ropy je ťahaný tým, že dopyt začína predbiehať ponuku. Natixis vidí možnosť i prudšieho rastu cien ropy. Banka to vníma ako hrozbu súčasnému trhovému optimizmu. Avšak zo Spojených štátov sa na rozdiel od väčšiny ďalších vyspelých krajín stala krajina saudského typu – rast cien ropy im a ich trhom začal vďaka bridlicovej revolúcii prospievať. K tomu je do určitej miery možné, že vyššie inflačné očakávania vyvolaná rastom cien ropy by podporila reflačné tézy a trhom by to pomohlo aj napriek tomu, že by išlo o "zlý", teda ponukou vyvolaný, rast inflácie.
Centrálne banky stratia kontrolu nad dlhodobými sadzbami
Vývoj ostatných dní na jednej strane naznačuje, že ide o reálnu hrozbu – Fed zdvihol sadzby, ale výnosy dlhodobých dlhopisov v USA klesli. Ide o ďalší dôkaz toho, že na trhu obligácií nerozhodujú centrálne banky, ale investori a ich ekonomický výhľad. Analytici tento bod Natixisu za významný nepovažujú. Nie preto, že by nepredstavoval hrozbu, ale preto, že tu s nami je už veľmi dlho a ešte aj dlho bude. Nevieme, čoho sú centrálne banky schopné, ich schopnosti môžu byť oveľa väčšie, než čo sme zatiaľ videli. Ich ochota ale naráža na rôzne politické a spoločenské predstavy a predsudky.
Nedodržanie sľubov na presadenie daňových reforiem v USA
To už je známe téma, preto ju ťažko môžeme pasovať do pozície čiernej labute. Začína to dokonca vyzerať tak, že trhy na množiace sa správy o nepresaditeľnosti výrazného zníženia daní zase tak citlivé nie sú. Detailný pohľad na povolebnú rally v USA navyše ukazuje jeden prekvapivý rys – najviac z nej profitovali firmy a sektory, ktorým by zníženie daňových sadzieb zase toľko nepomohlo.
Kríza v Taliansku
Na jednej strane možno by sa dalo Taliansko pasovať za najväčšieho kandidáta na potenciálneho deštruktora eurozóny, na čo je krajina dostatočne chaotická a zároveň veľká. Na druhej strane ale ide opäť o známe problémy. Dlhoročne známe.
Brexit
S odchodom z EÚ je spájaný útlm britskej ekonomiky a útlm ekonomiky americkej. Ten by vraj mohol byť spustený "prasknutím bubliny na trhu komerčných nehnuteľností", pokračujúcim útlmom nákupu tovaru dlhodobej spotreby a / alebo poklesom ziskovosti korporátneho sektora. Z investičného hľadiska je dobré mať na pamäti najmä posledný bod. K určitému poklesu podielu ziskov na nominálnom produkte skutočne dochádza ale súčasný vývoj nemožno interpretovať jednoznačne negatívne. Extrémy totiž škodia a to platí aj o ziskovosti, ktorá ide na úkor príjmov domácností a následne ich spotreby a úspor. Inak povedané, pre americkú ekonomiku a z dlhodobejšieho hľadiska aj pre akcie, by bol dobrý posun k novej rovnováhe, vrátane nižšej príjmovej nerovnosti.
Natixis nevníma ako veľké riziko Čínu. Tá sa tiež snaží prejsť na novú rovnováhu a výsledky sú zatiaľ trochu zmiešané. Rovnako tam nie je ani neorganizovaný a chaotický default Grécka, revolúcia v Severnej Kórei, alebo kolaps dolára vyvolaný prezidentskou deštrukciou viery v to, že USA sú bezpečným prístavom. Uvažovať môžeme aj o náhlom zadrhnutí mechanizmu recyklujúceho úspory japonských domácností na vládne výdavky a následný kolaps jenu a cien japonských obligácií. Alebo o vnútornej politickej sebadeštrukcii Veľkej Británie. A bohužiaľ aj o rôznych geopolitických konfliktoch a podobne.
Je ale vlastne prekvapujúce, že všetko sa týka len negatívnych scenárov. Čierne labute by sa ale mali rovnako týkať aj veľmi "nepravdepodobných" udalostí, ktoré nám môžu významne pomôcť. Príčina je asi jasná – báť sa ich nemusíme, preto o nich nepremýšľame. Možno je to chyba.
