oPeniazoch.sk, qz Foto: thinkstock
Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) v nedávno uverejnenej správe tvrdí, že pre väčšinu krajín s vysokými príjmami by garantovaný základný príjem mohol vyvolať nárast chudoby. Záver je založený na analýze účinkov scenára, v ktorom by zavedením garantovaného príjmu všetky existujúce peňažné a daňové výhody pre osoby mladšie ako 65 rokov v 35 členských krajinách OECD zanikli.
Univerzálny základný príjem patrí medzi najčastejšie témy diskusií o ozdravení hospodárskej politiky. Prívrženci myšlienky, napríklad Elon Musk a Mark Zuckerberg, to vidia to ako účinný spôsob, ako bojovať proti rastúcej nerovnosti a chrániť pracovníkov na čoraz automatizovanejšom a nestabilnejšom trhu práce.
V podstate správa vyzdvihuje efektívnosť testovania prostriedkov, vláda by mala dávky podmieniť testom potrieb jednotlivca. Analýza OECD jasne uvádza, že vlády sa z väčšej časti usilujú o to, aby boli programy sociálnej podpory zacielené na slabšie vrstvy, na chudobnejších, a že garantovaný príjme nie je tak presne cielený. OECD urobila mimoriadne podrobnú analýzu toho, aký dopad by malo zavedenie základného garantovaného príjmu na štyri členské krajiny: Fínsko, Francúzsko, Taliansko a Spojené kráľovstvo. Fínsko v súčasnosti testuje pilotný program, ale údaje z tohto experimentu neboli do analýzy zahrnuté. V troch zo štyroch krajín zistili, že zavedenie garantovaného príjmu by zvýšilo mieru chudoby o najmenej 1 %.
Zástancovia garantovaného príjmu by mohli tvrdiť, že hypotetická analýza OECD je nepresná. Väčšina fanúšikov takéhoto riešenia sa domnieva, že základný garantovaný príjem by mali pokrývať zvýšené dane alebo zníženie financovania iných vládnych programov, ako napríklad vojenské výdavky, alebo starobné dôchodky, a že analýza sa zamerala len na dopady, ak by sa garantovaný príjem financoval výhradne len z hotovosti a daňových výhod.
Ekonóm Dukeovej univerzity Mike Munger je presvedčený, že správa OECD nezohľadňuje ani tú možno najdôležitejšiu výhodu garantovaného príjmu: zlepšenie stimulov pre chudobných, ktorí chcú pracovať. V súčasnosti návrh sociálnych programov v niektorých krajinách odrádza od práce tým, že štát odoberie dávky, keď jednotlivec alebo domácnosť dosiahne určitý prah príjmov. Takýto efekt pri základnom garantovanom príjme odpadá, pretože zamestnaní aj nezamestnaní dostávajú hotovosť rovnako. Munger je napriek tomu presvedčený, že správa OECD je užitočná, pretože ukázala, nakoľko je financovanie garantovaného príjmu politicky náročné, pretože niekto to bude musieť zaplatiť. Inými slovami, ako zvyknú hovorievať ekonómovia, "neexistuje nič také ako obed zadarmo."
