Naratívna ekonomika: Keď príbehy dokážu pohnúť s trhmi

Pridajte názor  
Naratívna ekonomika: Keď príbehy dokážu pohnúť s trhmi
Zdroj: bloomberg;roklen
Foto: SITA/AP;thinkstock


10. 6. 2017 - Robert Shiller, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu, je presvedčený, že ľudia nechcú robiť racionálne rozhodnutia a namiesto toho aby sa riadili tvrdými číslami a faktami, radšej sa nechajú zmiasť rôznymi príbehmi.

Ekonóm z univerzity v Yale, Robert Shiller, vo svojom nedávnom prejave, hovoril o tom, čo stálo za Veľkou hospodárskou krízou 30. rokov, ktorá sa tiahla do začiatku 2. svetovej vojny. Počas 20. rokov sa v novinách začali objavovať správy, ktoré varovali pred tým, že komunistická revolúcia, ku ktorej vtedy nedávno došlo v Rusku, sa čoskoro rozšíri do ďalších vyspelých krajín, najmä do Spojených štátov. Tento príbeh rozšíril ekonomickú neistotu, ktorá sa vo veľkej miere odrazila v investíciách firiem a spotrebných výdavkoch domácností.

Rovnaký argument, teda príbeh, používa Shiller pre vysvetlenie finančnej krízy z rokov 2008 až 2009. Okolo prelomu tisícročí sa začali medzi ľuďmi šíriť správy, že niektorí dokázali rozprávkovo zbohatnúť na nehnuteľnostiach. Ostatní postupne začali mať pocit, že ceny domov rástli v podstate vždy a že tento trend bude pokračovať do nekonečna. Finanční priemysel túto názorovú epidémiu samozrejme ochotne podporoval a využíval pre svoje ciele. Avšak bez ľudí, ktorí sa ochotne stávali hypotekárnymi dlžníkmi, by sa bankárom túto bublinu nafúknuť nepodarilo. Prečo boli vtedy Američania ochotní zaplatiť za kadejakú chatrč obrovské sumy? Platili totiž aj za príbeh.

Naratívna ekonomika: Keď príbehy dokážu pohnúť s trhmi

Robert Shiller svoju teóriu nazýva "naratívna ekonomika" (narrative economics). Príbehy v rámci tejto ekonomiky šíria nákazlivé presvedčenia, ktoré sú mnohokrát dezinterpretáciou rôznych udalostí. Vďaka sociálnym médiám sa dokážu šíriť bleskovou rýchlosťou. Shiller rozvádza myšlienku sociológa Jensa Beckerta, že zatiaľ čo homo economicus tvorí racionálne očakávania založené na všetkých dostupných informáciách, skutoční ľudia vytvárajú fiktívne očakávania na základe známych príbehov a prevažujúcich presvedčeniach. Ľudia nie sú ani úplne racionálni a ani úplne iracionálni. Sú niekde medzi, avšak hlavne žijú v nepretržitom procese "sociálneho učenia" (social learning).

Informácie, ktoré šíria optimizmus či naopak paniku, pritom nemusia byť priamo nepravdy či falošné správy (fake news). Správa, ktorá je podaná prostredníctvom rozprávania a s jasným pozitívnym či negatívnym zafarbením, sa stáva príbehom. A príbehy dokážu s ľuďmi - a teda aj s trhmi a ekonomikou - robiť divy. Ako príklad uvádza súčasného amerického prezidenta. "Trump je majster rozprávania," citoval Shillera server Bloomberg.