oPeniazoch.sk, medium.com Foto: TASR/Michal Svítok
Pred dvadsiatimi rokmi, 11. mája 1997, sa veľmajster Garri Kasparov stal prvým šachovým majstrom sveta, ktorého porazil superpočítač. Jeho partička s "Deep Blue" od spoločnosti IBM bola mediálne sledovanou udalosťou. Keď so strojom prehral, svet zostal v šoku.
V tom čase bol Kasparov z prehry zatrpknutý, dokonca pripustil konšpiračné teórie o tom, že to nie stroj ho vlastne porazil. Dnes už Kasparov nie je tak náruživý v tejto otázke, namiesto toho sa z osudného týždňa v roku 1997 poučil a je presvedčený, že z jeho prehry by dokázali profitovať aj ostatní.
Výsledok tohto vývoja zhrnul v knihe Hlboké zamyslenie. Kde končí inteligencia strojov, tam začína kreativita ľudí. Kniha, ktorá by dokázla poslúžiť ako podklad pre kolektívnu schopnosť prispôsobiťsa technologickému zásahu na pracovnom trhu. Kasparovova kniha slúži ako perfektný protiklad temného a záhadného príbehu o umelej inteligencii a inteligentných strojoch. Jej posolstvo spočíva v nádeji a racionálnom optimizme ohľadom budúcnosti, v ktorom nebudeme pretekať proti strojom, ale budeme mať po ich boku prospech z celého procesu premeny.
Ak dnes čítame o robotike a inteligentných strojoch, väčšina článkov je mimoriadne pesimistická. Prevláda v nich strach z budúcnosti, v ktorej je ľudstvo v zásade odsúdené. Nejde však len o oblasti beletrie, sci-fi kníh, filmu alebo televízie. Proti strojom sa stavia aj celý rad akademických článkov. V tomto smere predstavuje Kasparova kniha závan čerstvého vzduchu. Cieľom knihy je nájsť spôsob, ako "urobiť prácu ľudí rozumnejšou, aby spolupráca so strojmi ľudí viedla k zlepšeniu blahobytu.
Šachoví fanúšikovia si samozrejme prídu na svoje, autor opisuje históriu hry, ako aj diskusiu o tom, ako sa vývoj počítačov a inteligentných strojov už niekoľko desaťročí mieša so šachom. Čo je však dôležité v tejto knihe, je spôsob, akým Kasparov vyvodzuje dôsledky. Ako sa hra šachových hráčov prispôsobila vzostupu inteligentných strojov v priebehu času.
Kasparov začína tým, že konštatuje, že rastúca panika nad strojovým vzdelávaním a umelou inteligenciou je neopodstatnená a že "pri každom novom zásahu strojov sa pochybnosti zvyšujú ešte viac." Obavy z preberania pracovných miest strojmi nie sú samozrejme nič nové a mnohé z nich sa dokonca ukázali ako legitímne, konštatuje Kasparov s tým, že sa to opakuje po stáročia. Ľudia sa pôvodne vysmievali myšlienke, že stroje sú schopné s nimi súťažiť. "Nakoniec sme museli pripustiť, že neexistuje žiadna fyzická práca, ktorá by sa nedala replikovať alebo mechanicky prekonať." To platí aj o šachu, kde už inteligentné stroje prekonajú svetovo najlepších hráčov.
To však neznamená, že by sme mohli alebo mali zastaviť postup vývoja inteligencie strojov, hovorí Kasparov pretože história ľudstva je v zásade spojená s nekonečným procesom technologického vylepšenia a postupnou asimiláciou nových nástrojov do našich životov, pracovných miest. "Každá profesia bude nakoniec cítiť tento tlak, inak by to znamenalo, že ľudstvo prestalo napredovať. Tieto zmeny môžeme vidieť buď ako robotickú ruku, ktorá nás škrtí okolo krku, alebo ktorá nás môže pozdvihnúť vyššie. Romantizovanie straty pracovných miest kvôli technológiám je niečo, ako sťažnosť, že antibiotiká spôsobujú príliš veľa výpovedí z práce. Boj s cieľom zmariť dopad inteligencie strojov je ako lobovanie proti elektrine alebo raketám," hovorí. Namiesto toho, tvrdí, sa musíme usilovať o to, aby sme sa prispôsobili. A to čo najrýchlejšie.
Namiesto toho, aby sme len rukami mávali vo vzduchu vo frustrácii, musíme byť ochotní prijať nové a neznáme – najmä umelú inteligenciu a strojové učenie. "Každý z nás si môže vybrať, buď prijme tieto nové výzvy alebo aby im odolá." Odporúčanie je jasné, prijať nové technologické výzvy s ochotou skúsiť nové spôsoby, ako veci robiť."Zamerajte sa na vaše silné stránky, potrebujete špičkový výkon pre zlepšenie vašich slabých stránok a pripísanie si ziskov. To platí pre športovcov, vedúcich pracovníkov aj celé spoločnosti. Odchod z komfortnej zóny však predstavuje riziko, keď sa už dobre darí, pokušenie udržať si status quo môže byť ohromujúce, to ale vedie k stagnácii," píše Kasparov.
"Ako sa profesionálna šachová hra zmenila, keď dorazili počítače a databázy, je užitočnou metaforou ako sa nové technológie vo všeobecnosti prijímajú vo všetkých odvetviach a spoločnostiach. Prispôsobiť sa, znamená prežiť. Tí, ktorí rýchlo zvládli nové metódy, prežili."
Kasparov je obzvlášť znepokojený tým, ako sa konzervativizmus a odmietanie experimentovania stali chronickým problémom v rámci tradičného vzdelávacieho systému. Znovu sa vracia do sveta šachu a s nadšením poukazuje na to, ako mladé šachové talenty využívajú počítače a sofistikované programy na doplnenie svojich zručností. "Musíme zistiť, čo funguje a jediný spôsob, ako to zistiť, je experimentovať," tvrdí. "Deti to dokážu zvládnuť, to dospelí sú tí, ktorí sa boja. Deti sú schopné učiť sa oveľa viac, oveľa rýchlejšie, než čo umožňujú tradičné vzdelávacie metódy."
Kasparov neprehliada ani potenciálne problémy spojené s novými technológiami. Potenciál narušenia súkromia predstavuje jedno z hlavných nebezpečenstiev. Kasparov hovorí, že je prívržencom obhajcov súkromia, najmä čo sa týka právomocí vlády, ale zároveň cíti, že nové digitálne technológie a systémy podporujúce umelú inteligenciu "budú naďalej využívať výhody zdieľania údajov. Užitočnosť vždy vyhráva. Keď sa ukážu výsledky, ekonomické a zdravotné prínosy, brány sa otvoria všade."
Pravdepodobne má pravdu. Koniec koncov máme tu bezprecedentný pohyb inovácií do jurisdikcií, ktoré poskytujú priaznivejšie právne a regulačné prostredie pre podnikateľskú činnosť. Už vieme, nakoľko je náročné kontrolovať toky údajov vo veku internetu, inteligentných telefónov a sociálnych médií. Ďalšie etické otázky budú musieť byť zodpovedané v priebehu času, ale je dôležité, aby sa nad novými technológiami príliš nemoralizovalo. "Technológia sa netýka dobra alebo zla. Je to agnostické," poznamenáva Kasparov. "Etika spočíva v tom, ako ich ľudia používajú, nie v tom, či by sme ich mali vyvíjať."
Na jednej strane pesimisti a politickí činitelia pravidelne podceňujú adaptabilitu pracovníkov a vývoj nových zručností a profesií a na strane druhej robia rovnako závažnú chybu, keď nadhodnocujú vplyv technologických zmien na mnohé sektory a profesie, alebo naznačujú, že masová nezamestnanosť je hneď za rohom, pokiaľ nespomalíme automatizáciu.
Kasparov opakovane hlása, aby sme nepodľahli obavám o veľmi neistej budúcnosti, ale namiesto toho využili svoj potenciál. "Naše stroje nás urobia zdravšími a bohatšími, ako ich dokážeme múdro využiť, budú tiež čoraz múdrejšie."
Vzhľadom na nejasnú budúcnosť, ktorá je pred nami, flexibilita a množstvo politických experimentov bude kľúčové pre nájdenie a uvoľnenie nových metód, ktoré by nám pomohli vyrovnať sa a prispôsobiť sa novému svetu. "Problém nastáva, keď vláda bráni inováciám nadmernou reguláciou a krátkozrakosťou," hovorí Kasparov. Obchodné vojny a reštriktívne prisťahovalecké politiky npodľa neho nikomu nepomôžu pretože "obmedzia schopnosť prilákať tie najlepšie a najjasnejšie mysle."
Pri pohľade na šachovnicu, keď premýšľate o ďalšom ťahu, nesmiete byť strachom zmrazení do nečinnosti. Musíte urobiť ďalší krok. A potom ďalší a ďalší. A potom sa musíte poučiť zo svojich skúseností a najmä chýb. "Aby sme si dokázali udržať náskok pred strojmi, nesmieme sa ich pokúšať spomaliť, pretože to spomaľuje aj nás," konštatuje Kasparov vo svojej záverečnej kapitole. "Musíme ich urýchliť. Musíme im aj sami dopriať dostatok priestoru na rast. Musíme ísť dopredu, smerom von, smerom hore."
