oPeniazoch.sk, guardian;The Conversation Foto: thinkstock
V skutočnosti nikto nedokáže vytvoriť bohatstvo zo vzduchu. Väčšina bohatstva pochádza od ostatných, nie je vytvorená. Bohatstvo môže rásť, ale len vtedy, keď je dobre zdieľané, nie je sústredené len v rukách vybraných. Miera rastu bohatstva je najvyššia v krajinách, ktoré sú spravodlivejšie než ich susedia.
Ak sa pozrieme na úroveň nerovnosti príjmov v Európe, vyhráva Veľká Británia. Čiastočne aj kvôli sebaklamu. V krajinách, kde majú bohatí menej majetku, majú tendenciu sa menej klamať a menej šíriť bludy vôkol seba o tom, ako je možné že niektorí dokážu tak jednoducho zbohatnúť.
Pozrime sa na konkrétny príklad. V Spojenom kráľovstve nie je prekvapujúce si prečítať, že investičný bankár si myslí, že 100 miliónov britských libier je veľa peňazí, ale "nie absurdné množstvo peňazí". Ako napísal The Guardian, istý konkrétny bankár je presvedčený, že ak je človek dostatočne motivovaný, mohol by sa "z nuly a dostať na 100 miliónov libier v priebehu 20 rokov".
Mnohí z 30 anonymných bohatých ľudí, ktorých v rámci prieskumu oslovili, chceli zdôrazniť, že nepoznajú tých, ktorým sa darí lepšie. Zvláštny obdiv získali podnikatelia. Tvrdá práca je považovaná za kľúčovú pre dosiahnutie vysokých príjmov. Istý manažér hedžového fondu povedal, že dokázal dosiahnuť obrovský zisk, pretože mal "jedinečnú, dobre ocenenú pozíciu" podobnú profesionálnym futbalistom. "Ak ste niekto ako Wayne Rooney, môžete ísť do Manchestru United a povedať:" zaplaťte mi 200 000 libier týždenne alebo idem niekam inam "a klub len povie tak dobre ", pretože hráč má jedinečnú pozíciu," povedal. "Ak ste úspešným manažérom hedžových fondov, ak sa staráte o peniaze svojich klientov, máte tiež jedinečnú cenovú pozíciu, vďaka poplatkom, ktoré inkasujete."
Manažéri hedžových fondov zvyčajne vyberajú správcovský poplatok vo výške 2 % zo všetkých svojich spravovaných finančných prostriedkov a 20 % zo ziskov z investícií. Zaslúžia si tieto peniaze? "Nedokážem minúť všetky moje milióny. Čo môžem urobiť? Kúpiť si nejaké obrazy? Áno, ale už ich mám po celom svojom dome, tak čo mám robiť? Nikto nemôže povedať, že to, čo zarobím, alebo to, čo ľudia v mojej spoločnosti zarábajú, je spravodlivíé, alebo nie. Je to len trh, je to doslova len čistý maltuziánsky druh výsledku z hľadiska toho, čo môže trh znášať. Je to spravodlivé? Nie, to nie je spravodlivé, a preto by sa to malo zdaniť a ja by som mal platiť oveľa vyššie dane,“ cituje manažéra Guardian.
"Ale myslím si, že som medzi manažérmi hedžových fondov v menšine, medzi tými, ktorí si to myslia. Som si istý, že by všetci tvrdili, že si to zaslúžia, ale ako môžete niečo také povedať? Veď je to smiešne!"
Existuje však istá nádej. Vo svojej výskumnej správe, Katharina Hechtová z Londýnskej školy ekonómie a politológie zistila, že tretina jej vzorky mimoriadne bohatých ľudí pracujúcich v City of London súhlasila s tým, že "vláda by mala znížiť rozdiely v príjmoch ". Vzorka je mimoriadne malá a táto podskupina veľmi bohatých nikdy nedostala podobné otázky, ale to, čo dnes prezentuje, sa zhoduje so správami z USA z minulého roka. Sú tu isté náznaky, že postoje medzi mimoriadne bohatými sa začínajú meniť.
V roku 2016 sa pod list adresovaný guvernérovi štátu New York, Andrew Cuomovi, podpísalo 50 milionárov. Žiadali ho, aby im zvýšil dane, pretože sú presvedčení, že ekonomická nerovnosť už dosiahla obludných rozmerov. Nájdeme tam mená ako Abigail Disneyová, vnučka Walta Disneyho, či Steven Rockefeller, zastupujúci štvrtú generáciu tejto veľmi bohatej rodiny. Potomkovia bohatých aspoň vedia, že sa nepričinili o získanie svojho bohatstva, a už vôbec nie, že by ho dokázali vytvoriť zo vzduchu.
Štyri roky po veľkom finančnom krachu sa Michael Lewis, jeden z najúspešnejších ľudí, ktorý kedy písal o finančnom sektore, pokúsil vysvetliť skupine absolventov na Princetonskej univerzite, prečo je väčšina jeho úspechov a úspechov publika vždy v rukách šťasteny. Autor The Big Short a Moneyball im povedal, že šance by boli trochu väčšie, ak by sa narodili so striebornou lyžicou v ústach. "Ľudia naozaj neradi počujú, že ich úspech sa spája s šťastím. Obzvlášť neradi to počujú úspešní ľudia. Keď starnú a uspeli, cítia, že ich úspech bol nevyhnutnosťou. Nechcú si uvedomiť úlohu, ktorú zohrali v ich živote náhody."
Svet, o ktorom hovoril Lewis, nie je celým svetom, ale svet, ktorý vidia elity v nerovnostárskych krajinách. "Svetom" v skutočnosti myslel Ameriku a predovšetkým hovoril o "americkom sne" – myšlienke, že ktokoľvek dokáže, ak sa o to pokúsi a bude dostatočne tvrdo pracovať, alebo bude dostatočne talentovaný, bez ohľadu na to, aká ekonomická nerovnosť v spoločnosti panuje, byť konkurencieschopný a uspieť.
Ale "americký sen" je mýtus, rovnako ako fantázia spomínaného londýnskeho investičného bankára. Tí, ktorí zarábajú peniaze, nie sú v skutočnosti často veľmi talentovaní. Mali len šťastie. Boli na správnych miestach v správnej časti svojho života. Pravdou je, že mohli tvrdo pracujú, a často sú dostatočne motivovaní, alebo dokonca aj chamtiví. Tisíce ďalších by mohli pracovať rovnako tvrdo ako oni, byť rovnako chamtiví ako oni, ale nebudú mať to šťastie. Najčastejšie tí, ktorí zarábajú peniaze, peniaze zdedili, alebo sa k nim dostali inak. To im v prvom rade zvýšilo šance. Neverte mýtu, že sa milionár zrodil z pekného, milého, nadaného podnikateľa.
