oPeniazoch.sk, les echos;reuters Foto: SITA/AP
Potravinové embargo, zavedené Moskvou ako odpoveď na západné sankcie v roku 2014, sa priaznivo odrazilo na ruskom poľnohospodárstve, píše Les Échos. Počas niekoľkých rokov dokázalo Rusko zvýšiť úrodu a dostať sa na popredné miesto vo vývoze radu obilnín, uvádza francúzsky denník.
"Počas niekoľkých rokov sa Rusko, ktoré už dávno prestalo pôsobiť na medzinárodnej scéne, stalo novou poľnohospodárskou superveľmocou – prevažne vďaka obiliu", uvádza Les Echos.
Podľa štatistických údajov štátnej Rosstat vyprodukovala vlani krajina 120 miliónov ton obilia, čo je najväčší úroda vypestovaná v postsovietskej dobe.Rusko zatiaľ dosiahlo vynikajúce výsledky v sebestačnosti potravín z vlastnej poľnohospodárskej produkcie, oznámil premiér Dmitrij Medvedev pri vystúpení s bilanciou v Štátnej dume. "Dosiahli sme takú úroveň zaistenia potravinovej bezpečnosti, ktorá je stanovená v doktríne (Doktrína potravinovej bezpečnosti RF), aké sme nikdy v predchádzajúcich rokoch, ani v sovietskom, ani v postsovietskom období nedosiahli," povedal Medvedev. "V podstate kŕmime sami seba, to je vynikajúci výsledok," podotkol premiér.
Moskva zaberá časť trhu americkým a európskym gigantom v takých oblastiach, ako je Ázia, Južná Amerika alebo dokonca Afrika, kam sa vydala získavať nových klientov. Najväčší výrobcovia "sa chvejú". Najmä vzhľadom na to, že, ako uvádza francúzsky denník, podľa predpovedí austrálskych analytikov z organizácie AEGIC stúpne export ruského obilia v období od roku 2015 do roku 2060 o 60 %.
Ako uvádza Les Échos s odvolaním na článok z The Wall Street Journal, Rusi už predbehli "amerických farmárov, ktorí predtým kŕmili časť planéty ", kým podiel USA vo svetovom vývoze kukurice, sóje a obilia, podľa údajov Ministerstva poľnohospodárstva USA, sa znížil viac ako dvakrát od polovice 70. rokov minulého storočia, Rusko naopak zvýšilo úrodu obilia o 61 % v priebehu posledných desiatich rokov, a kukurice takmer trojnásobne.
Potravinové embargo na rad potravín (ovocie, zelenina, mliečne výrobky, mäso), zavedené Západom v roku 2014 po ukrajinskej kríze, "nebolo prekážkou zvyšovania úrovne poľnohospodárstva". Na rozdiel od mnohých iných štátov tento sektor začal hrať dôležitejšiu úlohu v ekonomike krajiny, než pred 15 rokmi. Prvýkrát vývoz poľnohospodárskych výrobkov priniesol väčší zisk, než vývoz zbraní: približne 15 miliárd dolárov.
Les Échos uvádza, že Rusko, nachádzajúce sa pod sankciami Európy a USA, sústredilo svoje úsilie na cieľ, ktorý si položilo v roku 2010: "dosiahnuť potravinovú sebestačnosť do roku 2020".
Súčasne so zavedením odvetných sankcií proti európskym potravinám sa Moskva rozhodla zvýšiť dotácie pracovníkom poľnohospodárstva a umožniť cudzincom prenajímať si pôdu.
Okrem toho sa do poľnohospodárstva zbiehajú investície veľkých obchodných spoločností, "ktoré si chcú odhryznúť svoju časť koláča", a takých miliardárov, ako je Oleg Deripaska alebo Vadim Moškovič, ktorých záujem o poľnohospodárstvom vyvolali okrem iného aj daňové úľavy a štátna pomoc. Moškovič, stojaci za firmou Ros Agro, po tom, čo sa v roku 2006 stal senátorom za vládnu stranu Jednotné Rusko, previedol vlastníctvo podniku na svoju rodinu. Z embarga by mali ťažiť aj podnikatelia Viktor a Alexander Linnikovovci, ktorí vlastnia najväčšieho ruského producenta bravčového mäsa Miratorg. Tento podnik získal veľké štátne pôžičky a na jeden z jeho projektov sa prišiel osobne pozrieť premiér Dmitrij Medvedev. „Situácia okolo sankcií opäť demonštruje potrebu rozvinúť našu vlastnú produkciu, ktorá by zabezpečila primerané ceny pro ruských spotrebiteľov,“ uviedla firma.
Senátor Lisovskij, ktorý bol v minulosti aj mediálnym magnátom a pomohol Borisovi Jeľcinovi k zvoleniu za prezidenta, tvrdí, že embargo bude pre Rusko prínosom. „Stratí Rusko niečo? Ja žiadne negatíva nevidím,“ vyhlásil na jednom stretnutí s novinármi, ktorým ponúkal jablká a zeleninu údajne pochádzajúce zo sousedného Tadžikistanu, z Iránu, Turecka a Uzbekistanu. Lisovskij už má s príležitosťami spojenými so sankciami skúsenosti spred zhruba desiatich rokov, keď Rusko zakázalo dovoz hydiny z USA v reakcii na americké sankcie na ruskú oceľ. Krátko pred týmto zákazom totiž výrazne investoval do hydinární. Rusko, ktoré dovtedy bolo silno závislé na hydinovom mäse z USA, sa tak v tejto oblasti stalo takmer sebestačné, upozornila agentúra Reuters.
Sankcie, odvetné sankcie a ďalšie reštriktívne opatrenia, ako píše Les Échos, nedosiahli svoj cieľ. "Pokles rubľa zohral v prospech ruskej poľnohospodárskej produkcii", ktorú je možné lacnejšie vyvážať do iných krajín, a pri pestovaní obilia, vďaka dobrému počasiu, sa tiež znížili výdavky na elektrinu a ceny hnojív.
