oPeniazoch.sk, dw;FT Foto: thinkstock
Čo sa stane, keď sa malá krajina s vlastnou menou snaží ekonomicky presadiť vo svete ovládanom veľkými krajinami s obrovským bankovým systémom plným finančných špekulantov?
Ukazuje sa, že tieto krajiny sú veľmi citlivé na veľké a nepravidelné výkyvy hodnoty vlastnej meny. Takéto výkyvy môžu spôsobiť vážne hospodárske škody. Island je dobrým príkladom.
"Základným problémom je, že malé krajiny majú len málo priemyselných odvetví, takže expanzia a kontrakcie v jednom odvetví, napríklad v cestovnom ruchu, môže mať významný vplyv na výmenný kurz, výkonnosť ekonomiky aj na nezamestnanosť," vysvetľuje Gylfi Zoega, ekonóm z University of Island.
Island je sopečný ostrov so škandinávskou kultúrou, geograficky bližšie ku Grónsku, než ku európskemu kontinentu. Celkový počet obyvateľov Islandu je len 333 000, a hoci je považovaný za súčasť Európy, nie je členom Európskej únie. Ekonomika krajiny má tri hlavné produkty, ktoré ponúkajú svetu a za ktoré dostane všetko ostatné – od ponožiek a obuvi po palivá, počítače a autá. Tieto tri produkty sú ryby, cestovný ruch a bohatý zdroj geotermálnej elektriny. Ten sa používa na napájanie niekoľko veľkých kovových rafinérií, vrátane troch veľkých hliníkových hút. Oxid hlinitý sa dováža zo zahraničia, na ostrove sa taví na čistý hliník v procese, ktorý je náročný na veľké množstvo elektrickej energie. Výsledný produkt sa vyváža.
Výkyvy svetových cien komodít, od rýb, cez hliník a železo, môžu posúvať hodnotu tamojšej meny smerom hore alebo dole, asi tak, ako hodnota ruského rubľa do značnej miery závisí na cenách ropy a zemného plynu. V ostatnom čase rastie záujem o cestovný ruch, turizmus sa v krajine vlani medziročne zvýšil takmer o 60 percent. Rovnako ako aj dopyt po zdravých rybích výrobkoch a hliníku. To viedlo k nárastu HDP Islandu v roku 2016 o 7,2 percenta. Ale zároveň aj k veľkému nárastu hodnoty koruny, v súčasnosti za jedno euro dostanete asi 152 korún. Pred rokom to bolo viac ako 140 korún. Niektorí analytici sa obávajú, že koruna posilní natoľko, že sa to odrazí v podobe náhleho poklesu dopytu po troch hlavných produktoch ostrova a spôsobí nezamestnanosť a straty v príjmoch.
Fixná, alebo voľne plávajúca mena?
Islandská koruna je v súčasnosti voľne plávajúca mena. Obchoduje sa bez obmedzení na globálnom trhu devíz (Forex). Centrálne banky sa často snažia riadiť kurz svojich mien prostredníctvom ich nákupu a predaja na devízových trhoch, ale k tomu je potrebné vlastniť značné podiely cudzích mien.
Pre malú centrálnu banku, ako je to v prípade Islandu, s obmedzenými devízovými rezervami je veľmi náročné snažiť sa kontrolovať hodnotu koruny podľa trendov na devízových trhoch poháňaných oveľa väčšími finančnými subjektmi. Najmä ak sa menoví špekulanti zamerajú na kurz koruny, aby sa manipuláciou ceny dostali k rýchlym ziskom. "V prípade, že by sa veľkí chlapci rozhodli, že zacielia na korunu, skončilo by to veľmi zle," povedal Francis Breedon, profesor financií v Londýne, autor mnohých vedeckých článkov o situácii na Islande. To by mohlo nastať v prípade, že sa islandská centrálna banka postaví proti voľne plávajúcej korune a bude sa snažiť obmedziť výkyvy na devízových trhoch, čo by mohlo zvádzať špekulantov, aby na menu zaútočili. Znamenalo by to toľko, že špekulanti budú pomaly skupovať veľké množstvo islandskej koruny, a v istom okamihu ju začnú predávať. Trh sa zaplaví prebytkom korún a jej cena padne. Potom skúpia menu späť za nižšiu cenu. Určite si pamätáte na podobný scenár pri oveľa väčších krajinách. Napríklad v roku 1992, George Soros a ďalší špekulanti zaútočili na britskú libru. Úspešne položili Bank of England, ktorá bola na začiatku 20. storočia najmocnejšou centrálnou bankou sveta.
Existujú iba tri vierohodné obrany proti týmto útokom. Jedným z nich je, aby mena voľne plávala, a nedostala sa do potýčky s "veľkými chlapcami." Ďalším spôsobom obrany je, aby centrálna banka držala dostatočné devízové rezervy, ktoré jej dovoľujú skúpiť všetky zásoby koruny, bez toho, aby sa na to rezervy minuli. To by si ale vyžadovalo, aby mal Island značný prebytok bežného účtu na pomerne dlhý čas, export by prevažoval nad dovozom, aby sa vytvárali potrebné úspory. Treťou cestou je zavedenie kapitálových kontrol. Pravidiel, ktoré kladú obmedzenia na rýchlosť, s akou môžu zahraniční investori vytiahnuť peniaze z krajiny po tom, čo tam investovali. Túto stratégiu Island prijal po dramatickom prepade meny v októbri 2008, keď vyšlo najavo, že komerčné banky Islandu niekoľko rokov využívali rôzne pochybné praktiky, aby dokázali nafúknuť svoje súvahy riskantnými pôžičkami, čo viedlo k ich krachu. Kapitálové kontroly boli kľúčové pre stabilizáciu hodnoty koruny a prevenciou pred ekonomickým kolapsom.
Na začiatku roka 2008 ste za euro dostali asi 90 korún, v októbri 2008 sa islandská centrálna banka spočiatku snažila udržať hranicu 131 korún za euro, ale rýchlo od tohto cieľa upustila. Do polovice roku 2009 klesla na 185 korún za euro, čo viedlo k vysokej inflácii dovážaného tovaru, teda k zdraženiu takmer všetkého spotrebného tovaru. Koruna následne ako plávajúca mena strávila štyri roky okolo mediánu 160, až do polovice roka 2016. Potom náhle vzrástla na 120 za euro, a politici sa začali obávať, že táto hladina bude príliš vysoká.
Nový premiér Islandu, Bjarni Benediktsson, a jeho bratranec Benedikt Johannesson, minister financií, patria do dvoch odlišných politických strán pravého stredu. Spája ich koaličná vláda. Teraz sú v spore o tom, ako reagovať na nedávny nárast koruny. Vo všeobecnosti, ako sa vysporiadať s veľkými výkyvmi v hodnote islandskej meny. Benedikt, minister financií, navrhol v rozhovore pre Financial Times, že by bolo dobré pomocou menovej politiky pokúsiť sa previazať hodnotu koruny na silnejšiu menu, možno na euro alebo britskú libru a nepokračovať s voľne plávajúcou menou. "Radi by sme mali politiku, ktorá bude stabilizovať menu," povedal pre FT. "Naozaj nie je dobré, keď mena kolíše okolo 10 percent v priebehu dvoch mesiacov."
"Island poskytol fascinujúcu prípadovú štúdiu pre ekonómov," napísal Mohamed El-Erian, hlavný ekonomický poradca pre investície v Allianz. Poznamenal, že ak koruna nebude plávajúcou menou, znamenalo by to, že jej hodnota bude veľmi volatilná, často s veľkými výkyvmi smerom hore, alebo dole, než čo odôvodňuje variabilita reálneho hospodárstva, tak ako je tomu obvykle v prípade mien malých krajín. "Takéto výkyvy výmenných kurzov komplikujú manažovanie obchodných aj vládnych aktivít," uznal El-Erian. Ale napriek tomu silne namietal proti fixnej mene. Jedným z dôvodov, ktoré uviedol bolo, že mena by mala byť previazaná s najdôležitejším obchodným partnerom danej krajiny, ale Island má diverzifikovanú skupinu zákazníkov pre vývoz svojich výrobkov a cestovného ruchu a tiež rozmanitú sadu dodávateľov pre svoje dovozy, z ktorých každý používa inú menu. Preto nie je jasné, akej meny je potrebné sa držať. Bolo by to drahé, ak by sa tamojšia centrálna banka snažila udržiavať veľké devízové rezervy v každej z niekoľkých mien.
Gylfi Zoega si myslí, že krajina by mala "presadzovať svoje pokračujúce úsilie o zvýšenie vnútornej finančnej odolnosti a prehlbovať svoje domáce trhy". Inými slovami asi myslel, že by Islanďania mali šetriť peniaze a investovať do domácej ekonomiky a nie v zahraničí.
Štvrtou možnosťou pre Island by bolo vzdať sa svojej milovanej nezávislosti a pridať sa k Európskej únii. Mohli by buď prijať euro, alebo sa snažiť vyjednať osobitnú dohodu podobnú Dánsku, ktoré odmietlo vstup do menovej zóny a stále má svoju vlastnú menu. Dánsko rovnako ako Island je malá krajina, aj keď ľudnatejšia (5,75 milióna obyvateľov) jej centrálna banka má rovnako obmedzené devízové rezervy, s ktorými by dokázala odvrátiť útoky menových špekulantov. Ale Dánska centrálna banka má dánsku korunu previazanú voči euru, dokáže udržať výkyvy v pomerne úzkych medziach prostredníctvom nákupu a predaja koruny na devízových trhoch. Špekulanti ich menu nenapadnú. Majú na to dobrý dôvod. "Dánsko je členom EÚ, a ak by sa špekulanti s menou pokúsili zaútočiť na dánsku korunu, Európska centrálna banka by sa do toho zapojila a podporila by dánsku centrálnu banku. Špekulanti by neuspeli, a oni to vedia, takže útočiť nebudú. Ak by sa Island pripojil do EÚ, mohol by využiť ochranu zo strany ECB rovnako," vysvetlil Gylfi Zoega.
