O pripravenosti Poľska a Slovenska na vstup do Európske únie a menovej únie hovorili na diskusnom fóre HNClubu - Klubu Hospodárskych novín najvyšší predstavitelia národných bánk oboch krajín - Leszek Balcerowicz a Marián Jusko.
O pripravenosti Poľska a Slovenska na vstup do Európske únie a menovej únie hovorili na diskusnom fóre HNClubu – Klubu Hospodárskych novín najvyšší predstavitelia národných bánk oboch krajín – Leszek Balcerowicz a Marián Jusko. Ich vystúpenia sme priniesli v dvoch predchádzajúcich dňoch. Dnes uverejňujeme podstatnú časť diskusie.
Alica Ďurianová, šéfredaktorka Hospodárskych novín: – Pán Balcerowicz hovoril, že Portugalsko, Španielsko a Grécko boli v mnohých ukazovateľoch na tom horšie ako Poľsko a Slovensko. Prečo by mal byť problém splniť maastrichtské kritériá skutočne v dostupnom čase a vstúpiť do eurozóny čo najrýchlejšie. Nemáte obaja guvernéri pocit, že odvtedy sa zmenili aj finančné podpory zo strany EÚ pre tieto krajiny. Tak, ako človek, ani krajina nevstúpi do tej istej rieky. Predpokladám, že poznáte argumenty Václava Klausa, ktorý hovorí, že v období nášho vstupu do EÚ, keď je možnosť očakávať určité turbulencie v oboch ekonomikách, že by bolo dobré, aby si národná banka zachovala možnosť ovplyvňovať ekonomiku a jej rast samostatnou menovou politikou.
Leszek Balcerowicz: – Nemal som česť vypočuť si pána Klausa. Môžem si len domyslieť, aké myšlienky tu prednášal. Nikto nehovorí o okamžitom vstupe do eurozóny, pretože budeme musieť aj tak počkať minimálne dva roky po vstupe do EÚ. To bude to prechodné obdobie. Na čom skutočne záleží, je príprava hospodárstva. Z môjho pohľadu je veľmi dôležitý mobilizačný argument. Aby sa podmienky, ktoré musíme splniť na to, aby sme sa kvalifikovali, prekrývali s podmienkami, ktoré sú potrebné pre reformy. Tie sú dôležité na to, aby sme rástli rýchlejšie a udržateľným spôsobom. Ak sa pozrieme na svet, vidíme, že väčšina malých ekonomík, malých hospodárstiev, je buď členom menových únií alebo ich mena je nadviazaná prostredníctvom silného balíka na väčšie a silnejšie hospodárstvo.
Marián Jusko: – Štúdie európskej centrálnej banky potvrdzujú, že desať pristupujúcich krajín dnes lepšie spĺňa kritériá, ako 4 – 5 rokov pred vstupom Portugalsko, Španielsko a Grécko. Som rád, že pán Balcerowicz jasne uviedol dôvody, prečo radšej skôr ako neskôr. Rozhodujúca časť našej verejnosti aj odbornej, aj laickej, sa prikláňala k stratégii, ktorá sa dá nazvať čím skôr, tým lepšie. Verím, že rozhodnutie, ktoré indikovala vláda zhruba v polovici tohto roku, sa naplní. Medzi zámerom a splnením je často obdobie nutných opatrení, ktoré sprevádza a prináša, obrazne povedané, bolesť. Myslím si, že prístup: mať cieľ, napĺňať ho aj za cenu, že prináša isté nepopulárne opatrenia, sa oplatí. Príkladom z našej histórie, keď sme odkladali nepopulárne opatrenia, sú cenové reformy. Slovensko má asi najvyššiu infláciu z asociovaných krajín. Dôvod je jediný – rok za rokom sme odkladali cenové deregulácie. Trvalo to v podstate 10 rokov a dospeli sme do roku 2003, keď muselo dôjsť k prudkej cenovej deregulácii. Uskutoční sa aj v roku 2004. Možno sa podobný postup mohol aplikovať aj z hľadiska nutných reforiem a kvôli uchádzaniu sa o euro. Myslím najmä na fiškálnu oblasť. Dnešný prístup znamená pomerne razantné štrukturálne reformy. Je to prístup správny, hoci prináša aj pokles reálnej mzdy, aj isté problémy v sociálnej oblasti. Na druhej strane mal by byť hlboko prevážený výhodami, ktoré vyplynú z naplnenia maastrichtských kritérií a z členstva v eurozóne.
Stanislav Holák, Slovenská námorná plavba: – Mám akademickú otázku k obidvom guvernérom. Ak by zajtra naše krajiny vstúpili do eurozóny a prešli by na jednotnú menu euro, akú úlohu budú potom zohrávať jednotlivé národné banky?
Leszek Balcerowicz: – Úloha centrálnych bánk pristupujúcich krajín pri vstupe do eurozóny bude rovnaká ako úloha Francúzskej národnej banky alebo Bundesbanky teraz. To znamená, že rozhodnutia o menovej politike už tieto banky prijímať nebudú, pretože sa presunú na Európsku centrálnu banku. Väčšinu ostatných funkcií by mali vykonávať. Nie je dôvod, aby sa bankový dohľad, ak je funkciou centrálnej banky, presúval do európskej centrálnej banky. Aj po vstupe do eurozóny bude potrebný výskum a vzdelávanie. Zachová sa dôležitosť systému domáceho platobného styku i logistické funkcie týkajúce sa distribúcie hotovosti. Len namiesto koruny a zlotého bude euro. Potrebné budú i štatistické funkcie.
Marián Jusko: – Národná banka Slovenska je dlhodobým propagátorom nášho vstupu do eurozóny. O myšlienke sme začali verejne hovoriť už pred piatimi rokmi. Vtedy sme hovorili, že je trochu paradoxné, že práve inštitúcia, ktorá príde o svoj hlavný produkt, o slovenskú korunu, propaguje svoj zánik. Iste, bolo to obrazné. Budeme fungovať tak, ako funguje dnes Banque de France alebo rakúska centrálna banka. Aby som bol konkrétnejší. Dnes sa kľúčové menové rozhodnutia prijímajú v Bankovej rade NBS. Na tom, aby rozhodnutia boli čo najlepšie, pracuje štáb expertov. Kľúčové rozhodnutie o úrokových sadzbách už neprijímajú v Rakúsku, ale vo Frankfurte. Tam sídli prezident Rakúskej národnej banky so štábom ľudí. Musí byť dobre pripravený, mať analýzy, nepozerať len na rakúsku situáciu, ale na celú eurozónu. Rakúski odborníci v menovej oblasti musia komunikovať s partnermi hlavne vo Frankfurte.
Po rozhovoroch s členskými bankami eurozóny sa zdá, že povinností pribúda a pribúdajú aj počty pracovných pozícií v banke. Prebieha istá racionalizácia a myslím si, že neplatí tvrdenie, že podporujeme eurozónu preto, aby sme si vybojovali dobré miesta vo Frankfurte. Je skôr pravdou to, že vysoko kvalifikované pracovné miesta budú potrebné, pravdepodobne sa budú rozširovať aj v centrálnych bankách budúcich členov eurozóny.
Márius Hričovský, EuroTel: – Poľsko a Slovensko pripravujeme na splnenie maastrichtských kritérií. Ale aj členské krajiny eurozóny majú plniť maastrichtské kritériá. Ak sa dnes pozeráme na kľúčové krajiny eurozóny, veľmi ťažkým spôsobom sa vyrovnávajú s nevyhnutnými reformami a majú problémy s dodržiavaním maastrichtských kritérií. Aká je prognóza?
Leszek Balcerowicz: – Máte pravdu, že v EÚ najmä väčšie krajiny majú fiškálne problémy. Menšie ich majú oveľa menej. Zvláštne je, že podobne sú rozdelené aj pristupujúce krajiny. Menšie krajiny sú disciplinovanejšie ako tie väčšie a je zhoda okolností, že je to aj pri pristupujúcich krajinách. Veľké krajiny, ako je Nemecko alebo Francúzsko, majú problémy, väčšinou preto, že reformy tam boli oneskorené alebo neboli dosť hlboké. Nemecko sa to teraz snaží dobehnúť a je dôležité, aby uspelo. Dokonca aj v takých bohatých krajinách, ako je Nemecko, sú reformy potrebné. Reformy, ktoré posilňujú ekonomický rast, sú ešte potrebnejšie v chudobnejších krajinách, takých, ako sú naše krajiny. Podľa môjho názoru, je veľmi dôležité, aby sa dodržiavali dohody vrátane paktu s
