oPeniazoch.sk, CNBC;patria;MMF Foto:SITA
Rad vyspelých krajín bude musieť použiť finančnú represiu, vyššiu infláciu, kapitálové kontroly či priamo reštrukturalizáciu dlhopisov, aby zvládli ustáť bremeno dlhu, ktoré si na seba nakopili.
Tvrdí to nová správa dvoch známych ekonómov, ktorí už dávnejšie varovali pred neudržateľnou výškou verejného dlhu a jeho podceňovanými dopadmi na hospodársky rast.
Rozsah dlhov západných krajín je taký, že všeobecne rozšírené úsporné opatrenia na zdolanie problému stačiť nebudú, myslí si Carmen Reinhartová a Kenneth Rogoff z Harvardskej univerzity, ktorí správu vypracovali na objednávku Medzinárodného menového fondu. Politici aj centrálni bankári podľa nich naďalej preceňujú vyhliadky svetovej ekonomiky.
"Je jasné, že vlády by mali zaobchádzať opatrne s domnienkou, že samotný rast bude schopný krízu ukončiť. Namiesto toho sa vlády krajín vyspelých ekonomík v rastúcej miere začnú obracať k receptom, ktoré boli dovtedy výhradne pre rozvíjajúce sa ekonomiky a ktoré nie tak dávno uplatňovali vyspelé ekonomiky samotné," uvádza sa v dokumente.
Autori pripomínajú, ako bolo vyhlasovanie platobnej neschopnosti rozšírené v 30. rokoch minulého storočia, najmä v prípade dlhopisov, ktoré európske štáty vydali americkým finančným ústavom v priebehu prvej svetovej vojny. "Kolektívne amnézia" viedla k súčasnej nezodpovednej politike, ktorá v niektorých prípadoch riskuje zvýšiť náklady oddlženia.
Európa podľa dvojice ekonómov stavia svoju hospodársku politiku na nesprávnom predpoklade, že k normálnemu rastu sa dá vrátiť s pomocou kombinácie úspor, trpezlivosti a rastu. "Domnievajú sa, že nemusí aplikovať štandardné nástroje rozvíjajúcich sa ekonomík, vrátane reštrukturalizácie dlhu, vyššej inflácie, obmedzenia kapitálových tokov a významné finančné represie," píše sa v správe s tým, že práve tieto metódy boli v minulosti európskymi štátmi používané k zmierneniu dlhového bremena.
Reinhartová s Rogoffom sa výskumom verejného dlhu a jeho dopadom na hospodársku politiku a na dlhodobý rast zaoberajú dlhšiu dobu. Ich často citovaná práca z roku 2010 zistila, že veľmi vysoké hladiny dlhu dosahujúce 90 % HDP, sú dlhotrvajúcou brzdou hospodárskeho rastu, ktorá často pôsobí dve desiatky rokov a dlhšie, a že kumulatívna cena môže byť ohromujúca. Neskôr tieto údaje používali vplyvní predstavitelia eurozóny v debatách o potrebe zaviesť úsporné opatrenia. Vlani v apríli skupina ekonómov z University of Massachusetts ukázala, že vo výpočtoch vplyvného dokumentu sa objavila matematická chyba. Reinhartová a Rogoff síce toto pochybenie priznali, odmietli ale tvrdenie, že dáta vyberali selektívne. Na nosnej téme výskumu sa podľa nich odhalením zlých výpočtov nič nezmenilo.
Hrubý dlh vlád v pomere k HDP by podľa odhadov MMF mal tento rok vzrásť v eurozóne na 95,3 % a v Spojených štátoch na 109,2 %. Kým v rozvinutých krajinách je priemer dlhu 109,5 % HDP, v rozvíjajúcich sa ekonomikách dosahuje iba 33,6 % HDP. Reinhartová s Rogoffom odhadujú, že existujúce verejné zadlženie centrálnych vlád sa blíži dvestoročnému maximu.
"Vzhľadom k historickému vývoju verejných a súkromných dlhov je ťažké si predstaviť, že päť rokov trvajúca kríza bude vyriešená bez použitia explicitnej reštrukturalizácie," uvádza duo ekonómov.
