oPeniazoch.sk, TASR
Bratislava 22. júla (TASR) – Zhruba 50 000 ľudí, o ktorých sa minulý mesiac v medziročnom porovnaní znížil počet evidovaných nezamestnaných, ale neobjavili sa v štatistike zamestnanosti, skončilo podľa analytikov Národného úradu práce (NÚP) v šedej ekonomike. Ročné straty štátu a poistných fondov z titulu nelegálnej práce pritom NÚP odhaduje na 4,7 miliardy Sk.
„Úrady práce evidovali v júni 427 640 osôb, čo je oproti rovnakému obdobiu o takmer 80 000 menej, počet zamestnaných na Slovensku však stúpol len o zhruba 26 000. Asi 54 000 ľudí, ktorí vypadli z registra NÚP, teda zostalo mimo štatistiky,“ priblížil spomínaný rozdiel riaditeľ odboru analýz Národného úradu práce (NÚP) Pavel Tomasta.
Hoci postihovanie čiernej práce je už dlhšie v pôsobnosti Národného inšpektorátu práce, aj NÚP sa podľa riaditeľa odboru kontroly NÚP Jána Vrbackého zapája do tejto činnosti. Súčasný právny stav ju však neumožňuje realizovať efektívne. Podľa prepočtov NÚP, ktoré vychádzajú z priemernej miery nelegálneho zamestnávania a priemernej mesačnej mzdy za minulý rok, pritom štát a poistné fondy prídu v dôsledku čiernej práce ročne o 4,72 miliardy Sk. „Najvyššia miera nelegálnej práce sa tradične prejavuje v stavebných činnostiach, obchode, pohostinstve a reštauráciách a v cestovnom ruchu,“ skonštatoval Vrbacký. Jej výskyt pritom stúpa s letnými mesiacmi a v zime sa čiastočne utlmuje.
Tomasta na tlačovej besede ďalej informoval, že aj v dôsledku sprísnených podmienok pre nezamestnaných, zavedených novelou zákona o zamestnanosti, vyradili úrady práce pre nespoluprácu od začiatku roka z evidencie už 30 000 osôb. „Pri celkovom odtoku okolo 200 000 ľudí za 6 mesiacov to predstavuje asi 11 až 12 %,“ doplnil. V júni, kedy evidovaná miera nezamestnanosti opäť medzimesačne klesla o 0,2 percentuálneho bodu na 14,6 % zaznamenal podľa jeho slov NÚP v jednotlivých regiónoch rozdielny vývoj. V Bratislavskom kraji, ktorý je charakteristický vysokých počtom absolventov, na rozdiel od ostatných krajov nezamestnanosť stúpla na 3,68 % a v Košickom kraji, kde už tradične zápasia s najvyšším počtom ľudí bez práce sa viac-menej stabilizovala na úrovni 21,91 %. „Naopak, najvýraznejší pokles miery nezamestnanosti o 3,3 % zaznamenal Žilinský kraj,“ vyjadril sa Tomasta. Za negatívny trend na trhu práce označil stúpajúci podiel dlhodobo nezamestnaných nad jeden rok, predstavujúcich z celkového počtu registrovaných takmer polovicu a najmä takzvaného „tvrdého jadra“. To tvoria ľudia, ktorí sú bez zamestnania už dlhšie ako dva roky a strácajú pracovné návyky. Ich podiel z celkového počtu dlhodobo nezamestnaných aktuálne dosahuje vyše 57 %, už do konca roka však podľa neho zrejme presiahne aj 60-% hranicu.
Počas tohtoročného júna sa podľa štatistky NÚP už druhý rok po sebe počet evidovaných nezamestnaných oproti predchádzajúcemu mesiacu zredukoval, tentoraz o 5 469 na 427 640. V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška pritom klesol až o 79 358. Po odrátaní registrovaných nezamestnaných, ktorí by nemohli hneď nastúpiť do práce, vykázal Národný úrad práce (NÚP) 387 561 disponibilných nezamestnaných, čomu zodpovedala miera evidovanej nezamestnanosti na úrovni 14,6 %. Medzimesačne poklesla o 0,21 a medziročne o 3,02 percentuálneho bodu. Podľa analytikov NÚP stojí za znižovaním nezamestnanosti najmä výrazný počet vyradených z evidencie, pričom obsadené pracovné miesta sú predovšetkým výsledkom aktívnej politiky úradov práce.
