oPeniazoch.sk, SITA
Parlament neposunul do druhého čítania ani jeden z dvoch poslaneckých návrhov poslanca za SaS Jozefa Kollára, ktorými by sa na parlament presunuli právomoci pri rozhodovaní v rámci eurovalu
Liberálnej SaS sa ani cez poslaneckú iniciatívu Jozefa Kollára nepodarilo presunúť rozhodovacie právomoci v súvislosti s európskymi stabilizačnými mechanizmami z vlády a ministerstva financií na parlament. Plénum totiž neposunulo do druhého čítania Kollárove návrhy, ktorými sa táto kompetencia mala parlamentu zabezpečiť. Išlo o novelu zákona o špecifických štátnych zárukách a novelu ústavného zákona o spolupráci Národnej rady SR a vlády SR v záležitostiach Európskej únie.
Parlamentu tak zrejme zostane právo rozhodovať iba v prípade navyšovania kapitálu v Európskom mechanizme pre stabilitu (ESM) a pri zmene distribučného kľúča tak, ako to schválili poslanci minulý týždeň v rámci zákona o ESM. To sú však podľa Kollára kompetencie nedostatočné. „Je to len hraním sa na demokraciu, ale táto hra je veľmi priehľadná a veľmi čitateľná. Jedna aj druhá kompetencia je absolútne nepodstatná a nevýznamná,“ povedal v rámci rozpravy s tým, že pri navyšovaní kapitálu bude musieť prísť vláda do parlamentu tak či tak a distribučný kľúč sa v prípade Slovenska bude meniť najskôr o deväť rokov.
„Plnenie záväzkov vyplývajúcich z európskych finančných stabilizačných mechanizmov znamená významný zásah do hospodárenia Slovenskej republiky a objem finančných prostriedkov poukazovaných do týchto stabilizačných mechanizmov môže prekročiť ročné príjmy štátneho rozpočtu Slovenskej republiky,“ odôvodňuje svoje návrhy predkladateľ v rámci materiálu. Rozhodovanie o takýchto sumách by tak podľa Kollára malo byť v rukách parlamentu tak, ako je to pri schvaľovaní návrhu rozpočtu a nie iba v rukách ministra financií a vládneho kabinetu.
Poslanec opozičnej SaS pritom argumentoval aj vyjadrením nemeckého ústavného súdu, ktorý sa pri rozhodovaní o poskytnutí pôžičky Grécku a účasti Nemecka v dočasnom eurovale vyslovil, že národný parlament musí mať kontrolu nad rozpočtom štátu, a to aj v prípade, že sa zapája do medzinárodných mechanizmov. „Napriek tomu, že nepoznáme názor Ústavného súdu Slovenskej republiky, vzhľadom na obsah odôvodnenia rozhodnutia nemeckého ústavného súdu a podobný právny systém, tak názor vyjadrený v jeho rozhodnutí, je relevantným príkladom pre formovanie vzájomných vzťahov najvyšších ústavných inštitúcií aj na Slovensku,“ tvrdí predkladateľ.
