oPeniazoch.sk, TASR
Brusel/Moskva 21. februára (TASR) – Úsporné opatrenia stanovené Grékom podľa všetkého nezabránia bankrotu krajiny, domnieva sa americký ekonóm Paul Krugman, nositeľ Nobelovej ceny za ekonómiu z roku 2008. Pesimizmus pritom dali na rozdiel od politikov najavo viacerí ekonómovia.
Ministri financií eurozóny dnes nadránom schválili druhý záchranný úver pre Grécko v hodnote 130 miliárd eur a súkromní investori odpíšu z hodnoty gréckeho dlhu až 107 miliárd eur. Podmienkou je však písomný prísľub Grécka zrealizovať tvrdé úsporné opatrenia.
To je však podľa Krugmana chyba. Ako uviedol v denníku The New York Times, problémom predchádzajúcich kôl úsporných opatrení bolo, že tie znemožňujú rast ekonomiky. To znamená prepad príjmov, tým pádom aj hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že aj percento dlhu voči HDP sa bude zhoršovať.
"Teraz naordinovali Grécku ďalšie kolo úsporných opatrení a všetci sa domnievajú, že tie nespôsobia ekonomike príliš veľa škody. Opäť zvíťazila nádej nad skúsenosťou," dodal Krugman. Podľa neho európski politici nie sú pripravení ponúknuť Grécku dlhotrvajúcu klasickú pomoc namiesto úverov, či súhlasiť s jeho odchodom z eurozóny, čo by v konečnom dôsledku Grékom umožnilo zvýšiť konkurencieschopnosť a urýchliť ekonomický rast. "Obe možnosti by boli z politického hľadiska katastrofou, čo znamená, že ich neprijmú dovtedy, dokiaľ už inej alternatívy nebude," dodal Krugman.
Na rozdiel od amerického ekonóma, ako aj nemeckého bankového experta Wolfganga Gerkeho, ktorý tiež očakáva, že Grécko bude musieť nakoniec odísť z eurozóny, väčšina európskych politikov rozhodnutie ministrov privítala. Sú presvedčení, že druhý balík a stanovené podmienky vyriešia problémy Grécka, napriek skepse ekonómov, ale aj opatrným vyjadreniam Medzinárodného menového fondu (MMF).
Predseda Európskej komisie José Manuel Barroso pre novinárov povedal, že "balík zabránil prípadnému živelnému bankrotu, ktorý by Grécku a gréckemu ľudu priniesol iba chaos". Pritom jeden z jeho poradcov, belgický ekonóm Paul de Grauwe uviedol, že záchranný program fungovať nebude. "Problémom celej dohody pre Grécko je, že chce obmedziť straty veriteľov predlžovaním utrpenia gréckeho obyvateľstva," tvrdí ekonóm.
Podľa talianskeho premiéra Maria Montiho záchranný plán "eliminoval riziko bezprostredného rozšírenia krízy na ostatné krajiny" a belgický minister financií Steven Vanackere ho označil za "moment pravdy" pre eurozónu. Dokonca aj tradične stoický prezident Európskej centrálnej banky Mario Draghi sa o balíku vyjadril ako o "veľmi dobrej dohode".
Šéfka MMF Christine Lagardeová však až taký optimizmus nezdieľa. "Riziká aj naďalej pretrvávajú, to je isté. Nie je to jednoduchý program, skôr je veľmi ambiciózny," vyjadrila svoj postoj vzhľadom na podmienky záchranného úveru. Zároveň zopakovala prognózu MMF, že ak sa veci nebudú vyvíjať správnym smerom, dlh Grécka sa z dnešnej úrovne 160 % HDP nezníži. Cieľom schválenej pomoci je pritom jeho zníženie do roku 2020 na 120,5 % HDP.
Informovali o tom agentúry DPA a RIA Novosti.
