oPeniazoch.sk, SITA
Zlou správou podľa šéfa poslaneckého klubu SaS Jozefa Kollára je, že straty zo záchrany Grécka už odpisuje aj verejný sektor cez Európsku centrálnu banku. Navyše samotná Trojka podľa Kollára pripúšťa, že Atény budú potrebovať ďalšiu pomoc.
Schválením druhého záchranného balíka pre Grécko v sume 130 mld. eur sa podľa predsedu poslaneckého klubu SaS Jozefa Kollára roztočila nebezpečná ruleta, tentoraz už aj s účasťou Slovenska. Krajina sa totiž bude na druhom pokuse o záchranu Grécka podieľať zárukami v sume 1,155 mld. eur. „To sú neodvolateľné garancie, ktoré musí Slovenská republika vystaviť v prospech záchranného balíka pre Grécko,“ povedal na utorňajšom brífingu Kollár.
Zlou správou tohto rozhodnutia je podľa neho skutočnosť, že po prvýkrát sa na stratách v súvislosti so záchranou Grécka bude podieľať aj verejný sektor, nielen sektor súkromný. Okrem súkromných investorov, ktorí sa vzdajú vyše polovice gréckeho dlhu a znížia sa im aj výnosy z gréckych dlhopisov, sa totiž výnosov z gréckych bondov úplne vzdá aj Európska centrálna banka a odpíše si 12 mld. eur. „Na tejto strate sa už priamo podieľa aj Slovenská republika, keďže sme tiež súčasťou systému európskych centrálnych bánk,“ konštatoval Kollár.
Druhou zlou správou sú podľa neho uniknuté informácie zo správy tzv. Trojky, teda Medzinárodného menového fondu, Európskej komisie a Európskej centrálnej banky, ktoré hodnotili schopnosť Grécka ozdraviť svoje verejné financie. Podľa Kollára totiž táto správa údajne počíta aj s pesimistickým scenárom, ktorý znamená, že grécky dlh by v roku 2020 bol stále na úrovni 160 % hrubého domáceho produktu, teda zhruba na dnešnej úrovni. To by podľa Kollára znamenalo, že Grécko by potrebovalo ďalšiu, tentokrát už vyše 240-miliardovú pôžičku.
„Vývoj potvrdzuje to, čo hovoríme už dva roky. Tie peniaze mohli byť schválené pre Grécko, ale nie na záchranu nezachrániteľného Grécka, ale na vyfinancovanie škôd a strát, ktoré by vznikli z toho, že Grécko opustí eurozónu,“ dodal Kollár.
Ministri financií krajín eurozóny schválili v noci na utorok druhý záchranný balík pomoci vo výške 130 mld. eur pre krízou postihnuté Grécko. S touto pomocou by sa malo zadlženie Grécka znížiť do roku 2020 zo súčasných 160 % hrubého domáceho produktu na asi 121 percent. „Dosiahli sme dohodu o novom gréckom programe a o zapojení súkromného sektoru, čo povedie k významnému zníženiu dlhu Grécka,“ povedal po 13-hodinovom rokovacom maratóne luxemburský premiér Jean Claude Juncker.
Nový záchranný program otvára Aténam cestu k dohode so súkromnými veriteľmi, akými sú banky a poisťovne, ktorí súhlasili so znížením nominálnej hodnoty svojich pohľadávok o 53,5 %. Odpisy by mali grécky dlh znížiť o 100 mld. eur. K zmierneniu dlhových problémov Grécka má prispieť aj Európska centrálna banka (ECB), ktorá si podľa vyhlásenia skupiny Eurogroup nebude nárokovať zisk z gréckych dlhopisov. ECB podľa agentúry Reuters nakúpila v posledných dvoch rokoch dlhopisy Atén za približne 38 mld. eur, ich súčasná hodnota predstavuje zhruba 50 mld. eur.
Grécko čerpá od minulého roku finančnú pomoc vo výške 110 miliárd eur. Táto suma však nie je postačujúca na záchranu krachujúcej gréckej ekonomiky. Krajiny eurozóny sa preto dohodli na poskytnutí druhého záchranného balíku v hodnote 130 miliárd eur. Grécku totiž už v marci hrozil bankrot. Dohoda o druhom finančnom balíku je spojená s prísnymi podmienkami pre Atény.
